Slovensko zažilo solárny skok. Pribudlo 243 MW fotovoltiky, no najväčší problém ostáva inde

V texte boli použité materiály SITA.

Slovensko má za sebou jeden z najsilnejších rokov pre solárnu energetiku za poslednú dekádu. Ako informovala SITA Energetika na základe analýzy Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky SAPI, v roku 2025 pribudlo približne 243 MW nového fotovoltického výkonu a celkový výkon solárnych elektrární dosiahol 1 357 MW.

Na prvý pohľad to vyzerá ako jasný úspech. Domácnosti inštalujú panely, firmy hľadajú lacnejšiu elektrinu a spolu s fotovoltikou rastú aj batériové úložiská. Lenže za pekným číslom sa skrýva slabšie miesto slovenskej energetiky: rast ťahajú najmä malé strešné zdroje, zatiaľ čo väčšie projekty, ktoré by pomohli priemyslu, sieťovej stabilite a novým investíciám, stále narážajú na bariéry.

Panely pribúdajú hlavne na strechách

Najväčší podiel na minuloročnom prírastku mali malé zdroje, najmä fotovoltika na strechách domácností. Podľa SITA pridali viac než 124 MW a tvorili viac ako polovicu celého nového výkonu. Do siete zároveň pribudlo vyše 15 000 nových domácich fotovoltických zdrojov.

To je dobrá správa pre ľudí, ktorí chcú znížiť účty za elektrinu a časť spotreby si pokryť sami. Podľa riaditeľa SAPI Jána Karabu využíva vlastnú elektrinu zo slnka na Slovensku už odhadom viac ako 70 000 domácností. K rastu pomohol aj program Zelená domácnostiam, hoci SAPI upozorňuje, že pre nedostatok prostriedkov je už dlhší čas pozastavený a nové peniaze majú prísť až od jesene.

Unsplash/Bill Mead/Freepik (Úprava redakcie)

Téme sme sa venovali už v minulosti v rozhovore o tom, koľko môže Slovákom reálne ušetriť fotovoltika. Rozhodujúca nie je iba celková spotreba domácnosti, ale hlavne to, kedy elektrinu spotrebúva a koľko vyrobenej energie dokáže minúť priamo doma.

Veľké zdroje zaostávajú

Slovensko však nemôže postaviť energetickú transformáciu iba na rodinných domoch. SAPI upozorňuje, že fotovoltické elektrárne využívané firmami alebo určené na dodávku elektriny na trh tvorili len približne 7 % nového výkonu. Autor analýzy Boris Valach zároveň upozornil, že pre priemysel, nové investície a modernizáciu ekonomiky budú potrebné aj väčšie zdroje.

Tu sa začína skutočný problém. Väčšie projekty narážajú na vysoké náklady na pripojenie, sieťové poplatky vrátane takzvaného G-komponentu, regulačné nastavenie a neistotu na trhu. Tieto bariéry podľa SAPI prípravu väčších projektov predražujú a spomaľujú.

Inak povedané, Slovensko má chuť stavať solárne zdroje, no systém ich často brzdí práve tam, kde by mohli mať najväčší dosah. Domáci panel pomôže jednej domácnosti. Väčší zdroj s batériou môže pomôcť závodu, priemyselnému parku alebo lokalite, kde elektrinu potrebuje viac odberateľov naraz.

Na podobný problém sme upozorňovali aj pri raste firemných fotovoltických zdrojov na Slovensku. Ako sme písali v tomto článku, firmy síce inštalovali výkonnejšie elektrárne než rok predtým, no zároveň sa začali čoraz viac stretávať so zápornými cenami elektriny a potrebou lepšie riadiť výrobu, spotrebu aj batériové úložiská.

Batérie už nie sú doplnok, ale nutnosť

Spolu s panelmi rastie aj záujem o batérie. Podľa odhadov SAPI pribudlo v domácnostiach v roku 2025 približne 50 až 60 MWh batériovej kapacity. Pri priemyselných batériových úložiskách bolo podľa údajov distribučných spoločností pripojených 24 projektov s výkonom takmer 33 MW a kapacitou približne 41 MWh.

Batérie menia logiku fotovoltiky. Bez nich domácnosť alebo firma vyrába najviac elektriny často v čase, keď ju nevie celú spotrebovať. S úložiskom si vie časť energie presunúť do večera, znížiť odber zo siete a lepšie reagovať na cenu elektriny alebo špičky v spotrebe.

Pixabay/Gemini

SAPI však upozorňuje, že širšie využívanie batérií na Slovensku stále naráža na regulačné obmedzenia. To je vážna brzda, lebo pri ďalšom raste fotovoltiky budú batérie čoraz dôležitejšie nielen pre domácnosti, ale aj pre stabilitu siete. Tento trend sme vysvetľovali aj pri globálnom posune solárnej energetiky, kde lacnejšie batérie začínajú meniť samotnú predstavu o tom, čo solárna elektrina dokáže. Kombinácia panelov a úložísk už v niektorých regiónoch smeruje k tomu, aby solárna energia nebola len denným zdrojom, ale stabilnejšou súčasťou energetického systému.

Solárny rast nestačí, ak ostane osamelý

Zaujímavý je aj širší obraz obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku v roku 2025 pribudlo celkovo približne 246 MW nových obnoviteľných zdrojov. Mimo fotovoltiky však bioplyn, vietor a malé vodné zdroje pridali spolu iba 2,8 MW výkonu.

To ukazuje, že solárna energia dnes na Slovensku ťahá prakticky celý rast OZE. Nie je to zlé, ale je to jednostranné. Stabilnejšia energetika potrebuje viacero druhov zdrojov, pružnejšiu sieť, batérie, lepšie povoľovanie a pravidlá, ktoré nebudú trestať väčšie projekty ešte predtým, než sa dostanú do výstavby.

Pre bežného človeka je pointa jednoduchá. Panely na streche môžu byť výborná investícia, ak domácnosť dokáže elektrinu využiť v správnom čase. Pre krajinu ako celok je však dôležitejšie, či sa Slovensko posunie od jednotlivých domácich inštalácií k systému, ktorý zvládne väčšie zdroje, batérie a priemyselnú spotrebu.

Rok 2025 teda nebol len solárny úspech. Bol aj testom, či Slovensko dokáže z rastu fotovoltiky spraviť viac než súčet panelov na strechách. Ak sa nezmení prístup k väčším projektom, pripojeniu a batériám, najväčší problém nebude v tom, že by Slováci nechceli vyrábať elektrinu zo slnka. Problém bude v tom, že systém im to dovolí len po malých krokoch.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia