V tomto texte boli použité materiály TASR.

V roku 2026 používajú nástroje umelej inteligencie takmer štyri pätiny Slovákov. Pred dvomi rokmi to bolo len zlomok tejto hodnoty. Štvrtina populácie pracuje s AI každý deň a medzi študentmi dosiahla penetrácia hranicu 100 %. Ukazuje to najnovšia štúdia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) realizovaná v spolupráci so Slovak Telekom a Accenture.

Tieto čísla signalizujú dramatickú zmenu v tom, ako Slováci žijú, pracujú a učia sa. Zaujímavé však je, že za vysokým používateľským nadšením sa skrýva aj značná dávka opatrnosti a sebareflexie.

Hoci až 66 % Slovákov tvrdí, že je o umelej inteligencii dobre informovaných, objektívne testy odhalili tvrdú realitu. Len 21 % ľudí dokáže spoľahlivo rozoznať obsah vytvorený AI od ľudského. Tento rozpor medzi pocitom a skutočnou kompetenciou patrí medzi najzaujímavejšie zistenia prieskumu, ktorý v februári 2026 zrealizovala agentúra Focus na vzorke 1003 respondentov.

Slováci pritom jasne vidia benefity technológie. Pre 82 % je najväčšou výhodou úspora času a rast produktivity. Výrazná väčšina oceňuje aj schopnosť AI pomáhať pri riešení zložitých problémov (73 %) a generovať nové nápady (71 %).

Strach z dehumanizácie

Napriek pragmatickému prístupu k práci prevláda v spoločnosti značná ostražitosť. Najčastejším obavám dominuje dehumanizácia vzťahov – až 77 % ľudí sa bojí, že ľudia začnú uprednostňovať interakciu s AI pred reálnymi vzťahmi. U seniorov tento strach dosahuje až 86 %.

Ešte silnejšie rezonuje obava z kognitívnej atrofie. 76 % respondentov má strach, že delegovaním úloh na AI si oslabíme vlastnú kreativitu a kritické myslenie. Ďalších 70 % vníma riziko cielenej manipulácie emóciami.

Paradoxný je aj pohľad na trh práce. Kým 72 % Slovákov považuje AI za systémovú hrozbu pre zamestnanosť všeobecne, len 31 % ekonomicky aktívnych ľudí sa obáva, že by technológia mohla ohroziť práve ich pracovné miesto. Najväčšie obavy majú pracovníci v obchode a službách.

Alarmujúco vyzerá situácia vo firmách. Z tých zamestnancov, ktorí s AI pracujú, až 61 % ju používa v „šedej zóne“ – buď proti interným pravidlám (32 %), alebo v prostredí, kde firma vôbec nemá stanovené žiadne zásady (29 %). To predstavuje značné bezpečnostné a právne riziko.

Slovenská verejnosť zároveň prejavuje silnú ochranu najmladšej generácie. Až 73 % ľudí odmieta používanie AI na prvom stupni základných škôl, aby sa chránil prirodzený kognitívny vývoj detí. Naopak, na stredných školách už prevláda podpora (62 %). Šesť z desiatich dospelých zároveň uznáva, že naučiť sa pracovať s AI je dnes nevyhnutnosťou pre udržanie konkurencieschopnosti na trhu práce.

„Slovenská spoločnosť sa v roku 2026 nachádza v stave pragmatickej, no ostražitej adaptácie. Zatiaľ čo v pracovnom prostredí AI prijímame pre jej efektivitu, v sociálnej oblasti pociťujeme silnú potrebu chrániť ľudskú podstatu pred technologickou dominanciou. Kľúčovým faktorom stability zostáva zvyšovanie digitálnej a etickej gramotnosti,“ poznamenal autor štúdie Marián Velšic.

Táto štúdia jasne ukazuje, že Slovensko už nie je na okraji AI revolúcie. Sme jej aktívnou súčasťou – s nadšením, benefitmi, ale aj s vážnymi otázkami, na ktoré budeme musieť v najbližších rokoch nájsť vyvážené odpovede.