Máš pocit, že tvoje detstvo trvalo nekonečne dlho, no posledných päť rokov zmizlo v jedinom okamihu? Nie je to ilúzia ani nostalgia. Vedci čoraz častejšie upozorňujú, že naše vnímanie času sa s pribúdajúcim vekom mení. Dôvodom nie je nič iné ako mozog, rutina aj digitálne preťaženie.

Hodiny pritom tikajú stále rovnako. Mení sa však spôsob, akým ich registrujeme. To, čo pre dieťa pôsobilo ako nekonečné leto, sa v dospelosti môže zmeniť na sériu rýchlo miznúcich týždňov.

Téma pritom vedcov zaujíma už desaťročia a rezonuje v odbornej obci. Najnovšie vysvetlenia, na ktoré upozornil portál Earth ukazujú, že nejde o jediný faktor, ale o kombináciu biologických zmien, pamäťových procesov a životného štýlu.

Jednu z najznámejších teórií predstavil profesor Adrian Bejan z Duke University. Podľa neho existuje rozdiel medzi „časom hodín“ a „časom mysle“. Zatiaľ čo sekundy plynú objektívne rovnako, mozog ich neprežíva vždy rovnakým tempom.

Inými slovami, čas vnímame cez množstvo podnetov, obrazov a zmien, ktoré mozog spracuje. Keď ich registruje menej, celé obdobie sa nám spätne zdá kratšie.

Mozog s vekom spomaľuje

V mladšom veku mozog spracúva nové informácie rýchlejšie. Okolie je plné noviniek, všetko je intenzívnejšie a každý deň prináša nové zážitky. Výsledkom je hustejší „záznam“ spomienok.

S pribúdajúcimi rokmi sa však mení nervová sústava aj rýchlosť spracovania podnetov. Niektoré neurálne dráhy pracujú pomalšie, reakcie sú menej svižné a mozog zaznamenáva menej výrazných zmien za rovnaký čas.

Práve to môže vytvárať pocit zrýchlenia. Ak mozog počas mesiaca uloží menej nových momentov než kedysi, pri spätnom pohľade sa mesiac javí kratší. Vedci to prirovnávajú k filmu. Ak má video menej snímok za sekundu, pôsobí rýchlejšie a menej detailne. Podobne môže fungovať aj naše vnímanie času.

Veľkú úlohu zohráva aj únava. Oddýchnutý mozog si viac všíma okolie, lepšie si pamätá detaily a deň môže subjektívne pôsobiť dlhšie. Naopak, preťaženie a nedostatok spánku čas ešte viac „skrátia“.

Freepik/Midjourney

Rutina je nenápadný zrýchľovač

Psychologička Cindy Lustig z University of Michigan upozorňuje na ďalší faktor: stereotyp. Čím je život predvídateľnejší, tým menej výrazných bodov si z neho pamätáme.

Detstvo a mladosť sú plné míľnikov. Prvý deň v škole, nové kamarátstva, cestovanie, skúšky, prvá práca či bývanie. V dospelosti sa však dni často podobajú jeden na druhý. Ráno práca, poobede povinnosti, večer rovnaký program. Mozog takéto obdobia spája do jedného bloku a neskôr sa zdajú kratšie, než v skutočnosti boli.

Aj preto sa dva týždne dovolenky v novej krajine môžu zdať dlhšie než dva mesiace bežného pracovného režimu.

Sociálne siete problém zhoršujú

Moderný digitálny život priniesol ďalší faktor v podobe neustáleho rozptyľovania. Sociálne siete, notifikácie, krátke videá a nekonečné scrollovanie zamestnávajú pozornosť, no často bez hlbšieho zážitku.

Človek potom ľahko stratí prehľad, koľko času reálne uplynulo. Päť minút na mobile sa zmení na hodinu, večer zmizne bez jasnej spomienky a ďalší deň sa podobá tomu predchádzajúcemu. Dlhodobý stres a informačné preťaženie navyše oslabujú schopnosť mozgu ukladať kvalitné spomienky. A keď si obdobie pamätáme menej výrazne, spätne pôsobí kratšie.

Niektorí odborníci preto odporúčajú jednoduché riešenia: obmedziť multitasking, plánovať nové aktivity, meniť stereotyp a cielene si vytvárať zapamätateľné momenty. Nemusí ísť o veľké zmeny. Stačí nový šport, iná trasa do práce, víkendový výlet či učenie sa novej zručnosti. Každá novinka dáva mozgu viac „časových značiek“.

Pocit, že čas zrýchľuje, teda nemusí byť nevyhnutný dôsledok veku. Do veľkej miery ide o výsledok toho, ako žijeme, čo si všímame a čo si z dní odnášame.

Čítajte viac z kategórie: Novinky