Vojenská technológia sa v posledných rokoch posúva míľovými krokmi. Veľmoci investujú obrovské sumy do vývoja lietadiel, ktoré majú byť prakticky neviditeľné pre radary, schopné niesť jadrové zbrane a zasiahnuť ciele na druhom konci sveta. Strategické letectvo vstupuje do novej kapitoly a práve teraz sa rozhoduje o tom, kto bude mať navrch v prípadnom konflikte budúcnosti.

Odpoveď na čínske zbrojenie

Spojené štáty americké nedávno zverejnili návrh obranného rozpočtu na fiškálny rok 2027 a jedno číslo na seba okamžite upútalo pozornosť. Pentagon si vyžiadal 6,1 miliardy dolárov určených priamo na zrýchlenie programu bombardéra B-21 Raider, ktorý vyvíja spoločnosť Northrop Grumman.

Nejde pritom o spustenie nového projektu, ale o zámer urýchliť testovanie a čo najskôr zaradiť stroj do aktívnej služby. Tento krok analytici vnímajú ako priamu odpoveď na čínske ambície vyvinúť vlastný strategický bombardér novej generácie, H-20.

B-21 Raider je navrhnutý tak, aby dokázal preniknúť hlboko do nepriateľského vzdušného priestoru a zasiahnuť kritické ciele bez toho, aby ho nepriatelia zachytili. Stroj nahradí staršie bombardéry B-1 Lancer a B-2 Spirit a bude pôsobiť po boku osvedčených bombardérov B-52, ktoré americké letectvo plánuje modernizovať.

Cena jedného kusu sa pohybuje okolo 700 až 750 miliónov dolárov a letectvo plánuje zaradiť do výzbroje minimálne sto týchto strojov. Prvé dodávky sú naplánované na rok 2027, pričom základňou pre ne má byť základňa Ellsworth. Northrop Grumman investoval do digitálnej infraštruktúry a výrobných procesov viac ako päť miliárd dolárov, čo umožnilo skrátiť čas certifikácie stroja na polovicu.

B-21 absolvoval v apríli 2026 úspešné testy tankovania počas letu, čím potvrdil svoju schopnosť operovať kdekoľvek na svete bez závislosti od priľahlých základní. V septembri 2025 vzlietol zo závodu v Palmdale aj druhý prototyp s označením Spartan, čo potvrdilo výrazný pokrok v celom programe.

Mobilné vzdušné veliteľstvo

Čína medzitým vyvíja vlastný strategický bombardér H-20, ktorý by mohol zásadne zmeniť rovnováhu síl v indicko-pacifickom regióne. Analytici odhadujú, že ak bude program úspešne dokončený, dosah tohto stroja by mohol presiahnuť 10 000 kilometrov, čo by Pekingu poskytlo skutočnú globálnu údernosť vrátane schopnosti ohroziť americké základne v Pacifiku.

Pentagon však v najnovšej správe o čínskych vojenských kapacitách program H-20 úplne vynechal, pričom americkí analytici naznačujú, že skutočné možnosti čínskeho stroja sú stále hlboko pod úrovňou amerických bombardérov. H-20 navyše čelí oneskoreniam a podľa väčšiny odhadov nebude nasaditeľný skôr ako po roku 2030.

US Air Force

B-21 Raider nie je len bombardérom v tradičnom zmysle slova. Moderný pohľad na tento stroj ho opisuje ako formu vzdušnej veliteľskej a údernej základne, ktorá je schopná koordinovať drony, satelity a rakety v rámci spojenej siete.

Práve táto funkcia ho robí jedinečným aj v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami bombardérov. Do výzbroje majú byť zaradené stroje schopné niesť konvenčné aj termonukleárne zbrane, pričom ich primárnym poslaním bude odstrašovanie potenciálnych protivníkov.

Zrýchlenie programu však prináša aj riziká. Pentagon zvolil stratégiu súbežného testovania a výroby, čo síce umožňuje rýchlejší postup, no zároveň hrozí, že prípadné konštrukčné nedostatky sa odhalia až pri sériovej produkcii. Ako varovný príklad slúži program stíhačky F-35, ktorý kvôli podobnému prístupu zaznamenal výrazné predraženie a množstvo technických problémov.

Napriek tomu americké letectvo a Northrop Grumman trvajú na tom, že B-21 Raider je na dobrej ceste stať sa pilierom amerického jadrového a konvenčného odstrašovania na dlhé desaťročia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky