Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala nástrojom, ktorému používatelia zverujú čoraz citlivejšie informácie. Práve preto môže mať aktuálna hromadná žaloba podaná v USA zásadný dopad na celý segment AI služieb.

Prípad Doe v. Perplexity AI, Inc., Meta Platforms a Google (č. 3:26-cv-02803), podaný 31. marca 2026 na federálnom súde v San Franciscu, totiž obviňuje technologické firmy zo systematického zdieľania citlivých dát používateľov bez ich vedomia. Na prípad poukázal portál Ars Technica.

Žaloba tvrdí, že AI vyhľadávač Perplexity mal využívať skryté reklamné trackery ako Meta Pixel, Google Ads, DoubleClick či Conversions API na zachytávanie a odosielanie obsahu chatov tretím stranám. To zahŕňa nielen jednotlivé otázky, ale v niektorých prípadoch celé konverzácie vrátane identifikovateľných údajov používateľov.

Podľa žalobcu, anonymného používateľa vystupujúceho ako John Doe z Utahu, išlo o mimoriadne citlivé dáta. Prostredníctvom Perplexity mal riešiť rodinné financie, investičné stratégie či daňové otázky, pričom predpokladal, že komunikácia ostáva súkromná. Realita mala byť podľa žaloby diametrálne odlišná.

Kľúčovým problémom má byť samotný spôsob fungovania trackerov. Tie sa aktivujú okamžite po načítaní stránky a zaznamenávajú nielen úvodné prompty, ale aj všetky následné interakcie. V prípade neregistrovaných používateľov žaloba tvrdí, že sa zachytáva aj URL adresa obsahujúca prístup k celej konverzácii, čím sa otvára priestor pre tretie strany ako Meta či Google.

Obzvlášť znepokojivým aspektom je režim inkognito. Ten má podľa marketingovej komunikácie Perplexity chrániť súkromie používateľov, no žaloba ho označuje za nefunkčný. „Režim ‚Incognito‘ nerobí nič pre ochranu používateľov pred zdieľaním ich konverzácií s Meta a Google,“ uvádza sa v dokumente.

„Dokonca aj platiaci používatelia mali svoje konverzácie zdieľané spolu s e-mailovými adresami a ďalšími identifikátormi, ktoré umožňovali ich osobnú identifikáciu.“

Odpočúvacie zariadenia moderného webu

Žaloba prirovnáva reklamné trackery k „odpočúvacím technológiám založeným na prehliadači“, ktoré umožňujú technologickým gigantom sledovať obsah komunikácie používateľov. Podľa nej firmy vedome uprednostnili zisk z reklamy pred ochranou súkromia.

Obvinenia naznačujú, že Perplexity mohol používateľov dokonca nepriamo motivovať k zdieľaniu citlivých údajov. AI systém má totiž aktívne nabádať na poskytovanie detailnejších informácií, napríklad pri zdravotných témach. Ako uvádza žaloba, na otázku o liečbe rakoviny pečene systém odpovedá aj ponukou pomoci s interpretáciou konkrétnych lekárskych výsledkov, ak ich používateľ poskytne.

Perplexity/Screenshot

Takéto správanie môže mať vážne dôsledky. Ak sa totiž zdravotné či finančné údaje dostanú k reklamným platformám, môžu byť použité na extrémne presné cielenie reklamy. Žaloba upozorňuje, že používateľom sa následne môžu zobrazovať reklamy, ktoré môžu byť „ohromujúce, znepokojujúce alebo v mnohých prípadoch fyzicky škodlivé“.

Reakcie spoločností zatiaľ nepriniesli jednoznačné odpovede. „Firmy spravujú svoje dáta a zodpovedajú za informovanie používateľov; Google Analytics štandardne neidentifikuje jednotlivcov a zakazuje reklamy na citlivé dáta,“ uviedol Google. Meta sa odvoláva na svoje interné pravidlá, no zároveň naznačuje, že ich dodržiavanie je v rukách partnerov. Perplexity sa k žalobe detailne nevyjadrilo.

Problémy s transparentnosťou

Významnou súčasťou sporu je aj otázka transparentnosti. Aktuálna politika ochrany súkromia Perplexity z februára 2026 síce priznáva používanie cookies a tracking technológií, no explicitne nespomína konkrétne nástroje ako Meta Pixel ani zdieľanie obsahu chatov. Zároveň tvrdí, že spoločnosť „nepredáva ani nezdieľa citlivé osobné údaje na účely behaviorálnej reklamy naprieč kontextami“.

Žaloba však poukazuje na to, že tento dokument nie je priamo dostupný z domovskej stránky služby, čo môže používateľov uvádzať do omylu. V kombinácii s absenciou jasného súhlasu ide podľa žalobcu o zásadné zlyhanie.

Perplexity (Úprava redakcie)

Prípad pokrýva obdobie od decembra 2022 do februára 2026 a týka sa miliónov potenciálnych konverzácií. Ak by súd žalobe vyhovel, firmy môžu čeliť pokutám presahujúcim 5000 dolárov za každé porušenie zákona, pričom súčasťou požiadaviek je aj odobratie neoprávneného zisku.

Žaloba sa opiera o viacero legislatívnych rámcov vrátane CIPA, CDAFA či ECPA a kalifornských zákonov na ochranu súkromia. Okrem finančných sankcií požaduje aj súdny zákaz ďalšieho zdieľania dát.

Celý prípad prichádza v čase, keď sa dôvera v AI nástroje dostáva pod čoraz väčší tlak. Už v minulosti sme boli svedkami únikov dát z chatovacích systémov či sporov okolo režimu inkognito v prípade Google. Ak sa obvinenia potvrdia, môže to viesť k zásadnému prehodnoteniu toho, ako AI služby pracujú s dátami.

Čítajte viac z kategórie: Novinky