Čína oznámila dokončenie a experimentálne overenie nového typu vzduchového motora, ktorý by mohol zásadne zmeniť spôsob, akým budú budúce stíhačky a hypersonické rakety dosahovať extrémne rýchlosti. Ide o takzvaný protibežný náporový motor, ktorý má fungovať plynulo od nulovej rýchlosti až po viac než Mach 6.

Za vývojom stojí tím vedcov z Čínskej akadémie vied pod vedením odborníka na inžiniersku termofyziku Xu Jianzhonga. Projekt vznikal viac než tri desaťročia a podľa výskumníkov sa už podarilo dokončiť funkčný prototyp.

Ak sa technológiu podarí preniesť do reálnych lietadiel či zbraňových systémov, mohlo by ísť o významný posun v oblasti hypersonických technológií. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Koniec dvoch motorov v jednom lietadle

SCMP ďalej informuje, že dnešné hypersonické riešenia zvyčajne kombinujú dva rôzne pohonné systémy. Turbínový motor zabezpečuje let do približne Mach 3 a následne sa zapína náporový motor, ktorý umožňuje vyššie rýchlosti. Takýto dvojitý systém je však ťažký, zložitý a citlivý na prechody medzi režimami.

Práve prechod medzi jednotlivými módmi patrí medzi najrizikovejšie fázy letu. Zmena prúdenia vzduchu a podmienok spaľovania môže viesť k nestabilite, najmä pri stúpaní alebo manévrovaní.

Nový čínsky koncept sa snaží tento problém odstrániť. Motor je navrhnutý tak, aby fungoval v celom rozsahu rýchlostí bez prepínania medzi režimami.

Protibežné rotory ako kľúčová inovácia

Hlavnou technickou novinkou sú dve sady kompresorových lopatiek, ktoré sa otáčajú opačnými smermi. Takéto riešenie umožňuje udržiavať potrebnú relatívnu rýchlosť prúdenia vzduchu, pričom sa znižuje absolútna rotačná rýchlosť jednotlivých komponentov.

Výsledkom je menšie odstredivé zaťaženie lopatiek a diskov, čo môže zlepšiť spoľahlivosť a životnosť motora pri extrémnych rýchlostiach.

Zaujímavé je aj to, že konštrukcia nepracuje s tradičnou snahou minimalizovať rázové vlny. Namiesto toho ich využíva na kompresiu vzduchu. Vďaka tomu odpadá potreba niektorých usmerňovacích prvkov medzi jednotlivými stupňami a motor môže byť kompaktnejší.

Podľa čínskych zdrojov dokáže dvojstupňový systém dosiahnuť účinok porovnateľný so štyrmi až šiestimi stupňami klasickej konštrukcie, pričom hmotnosť aj rozmery sú výrazne nižšie.

Desaťročia vývoja

Základná myšlienka protibežného náporového kompresora sa objavila už okolo roku 2000. Vývojári však roky riešili technické bariéry, najmä návrh lopatiek a experimentálne overovanie funkčnosti.

U.S. Air Force

V roku 2009 projekt získal oficiálnu podporu a dnes výskumníci tvrdia, že ide o prvé funkčné predvedenie takéhoto motora ako ucelenej jednotky.

Nasledovať majú úpravy pre konkrétne lietadlá a ostré letové skúšky.

Dopady na vojenské technológie

Nový motor dopĺňa širší obraz čínskeho technologického posunu v letectve. Zatiaľ čo tento článok opisuje hlbokú inováciu v oblasti pohonu na vysoké rýchlosti, čínsky vývoj vo vojenskom letectve nejde iba touto cestou. Ako sme písali v tomto článku, Čína aktívne posúva aj vývoj vlastných stíhacích lietadiel – napríklad model Chengdu J-35, ktorý má predstavovať ďalšiu generáciu takticky vyspelých stíhačiek.

Nový motor by teoreticky mohol nájsť uplatnenie práve v takýchto platformách budúcnosti – či už v pozemných, leteckých alebo kozmických aplikáciách, kde je potrebná kombinácia vysokých rýchlostí, nízkej hmotnosti a jednoduchej konštrukcie.

Ak sa systém osvedčí, môže zásadne znížiť hmotnosť pohonných jednotiek hypersonických rakiet a potenciálne zvýšiť ich dolet, nosnosť aj manévrovateľnosť.

Čínsky projekt tak zapadá do širšieho trendu, kde sa boj o hypersonickú dominanciu presúva od klasickej mechaniky k novým princípom pohonu a optimalizácii celého systému.

Zatiaľ ide o experimentálne overený prototyp. No ak sa podarí premeniť ho na operačnú technológiu, môže ísť o jeden z významnejších míľnikov v oblasti nadzvukového a hypersonického letectva.

Čítajte viac z kategórie: Novinky