V tomto texte boli použité materiály TASR.

Pytóny dokážu zhltnúť antilopu a potom bez ďalšej potravy prežiť celé mesiace. Tento extrémny metabolický výkon dlhodobo fascinuje vedcov. Teraz sa podarilo identifikovať molekulu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v tomto procese a v budúcnosti by mohla pomôcť pri vývoji nového typu liekov proti obezite.

Na výskume sa podieľal tím vedcov zo Stanfordskej univerzity. Podľa docenta patológie Jonathana Longa, ktorý je spoluautorom štúdie, nejde o to, že by ľudia mali fungovať ako hady.

Zdôrazňuje však, že štúdium extrémnych biologických modelov môže odhaliť metabolické dráhy, ktoré sú relevantné aj pre človeka.

Extrémny metabolizmus

Pytóny barmské sú schopné skonzumovať korisť s hmotnosťou blízkou ich vlastnej. Po prijatí potravy sa ich organizmus dramaticky zmení. V priebehu niekoľkých hodín sa ich srdce zväčší približne o štvrtinu a metabolizmus sa zrýchli až 4000 násobne. Následne dokážu bez ďalšieho jedla vydržať rok až rok a pol.

Vedci skúmali metabolity, ktoré sa podieľajú na týchto fyziologických zmenách. Porovnávali krv laboratórnych pytónov pred a po kŕmení po 28 dňoch pôstu. Identifikovali viac ako 200 molekúl, ktorých hladina po prijatí potravy výrazne vzrástla.

TASR

Jedna z nich, označená ako pTOS, sa zvýšila viac ako 1000 násobne. Produkujú ju črevné baktérie hada a v nízkych koncentráciách sa prirodzene vyskytuje aj v ľudskom moči.

Účinok na chuť do jedla

Vedcov zaujímalo, či pTOS zohráva priamu úlohu pri fyziologických zmenách po kŕmení. Pri podaní laboratórnym myšiam sa nepreukázal vplyv na energetický výdaj ani veľkosť orgánov. Ukázalo sa však, že molekula ovplyvňuje chuť do jedla a stravovacie správanie.

Obézne myši, ktorým podávali pTOS, konzumovali výrazne menej potravy než kontrolná skupina. Po 28 dňoch ich telesná hmotnosť klesla o 9 percent. Výsledky naznačujú, že pTOS pôsobí na hypotalamus, časť mozgu zodpovednú za reguláciu hladu.

Alternatíva k liekom s GLP 1

V súčasnosti sa pri liečbe obezity využívajú lieky založené na hormóne GLP 1. Tie spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a navodzujú pocit sýtosti. Ich častými vedľajšími účinkami sú však nevoľnosť či zápcha.

Pixabay/Pexels

Podľa biologičky Leslie Leinwandovej z University of Colorado Boulder, ktorá sa na výskume tiež podieľala, sa zdá, že pTOS potláča chuť do jedla bez niektorých vedľajších účinkov typických pre lieky s GLP 1.

Keďže sa táto molekula prirodzene vyskytuje aj v ľudskom tele, vedci predpokladajú, že by mohla byť relatívne bezpečná. Pred klinickým testovaním na ľuďoch je však potrebný ďalší výskum.

Objav tak zatiaľ neznamená hotový liek, no predstavuje sľubný krok k novému prístupu v liečbe obezity. Príroda opäť ukazuje, že aj extrémne biologické adaptácie môžu skrývať riešenia pre modernú medicínu.