Napätie na Blízkom východe sa ďalej vyostruje a do konfliktu vstupujú čoraz pokročilejšie zbraňové systémy. Najnovšie Irán podľa  The Economic Times nasadil iránsku balistickú raketu Sejjil, ktorá patrí medzi najmodernejšie rakety v jeho arzenáli.

Technické parametre, ktoré vzbudzujú rešpekt

Prvé správy o jej použití sa objavili približne už v polovici marca, keď mala byť odpálená v rámci širšej vlny útokov na ciele spojené s Izraelom a Spojenými štátmi.

Iránske štátne médiá tvrdia, že išlo o súčasť koordinovaných úderov na vojenské pozície v regióne. Práve vtedy si raketa vyslúžila pozornosť aj prezývku „tancujúca raketa“, keďže jej manévrovateľnosť výrazne komplikuje zachytenie modernými obrannými systémami.

V minulosti pritom tento typ rakety zasiahol aj nemocnicu v izraelskom meste Be’er Sheva, čo ukazuje jej reálnu ničivosť. Iránska balistická raketa Sejjil patrí medzi najpokročilejšie zbraňové systémy, ktoré má Teherán vo výzbroji.

Ide o dvojstupňovú raketu stredného doletu (MRBM), ktorá dokáže zasiahnuť ciele vzdialené približne 2 000 kilometrov. To znamená, že z územia Iránu dokáže pokryť prakticky celý Blízky východ vrátane Izraela.

Raketu poháňa tuhé palivo, čo predstavuje zásadnú technologickú výhodu. Na rozdiel od starších rakiet, ktoré využívajú kvapalné palivo a musia byť pred odpálením natankované, je Sejjil pripravená na okamžité použitie. Skracuje sa tak reakčný čas a zároveň klesá riziko odhalenia pred samotným štartom.

TASR/AP

Prechod na tuhé palivo radí Sejjil medzi moderné balistické systémy, ktoré využívajú aj technologicky najvyspelejšie armády sveta. Staršie iránske rakety typu Shahab potrebujú pred odpálením dlhšiu prípravu, počas ktorej sú zraniteľné voči preventívnym úderom.

Naopak, rakety na tuhé palivo sú skladované v stave pripravenom na odpálenie. V praxi to znamená rýchle nasadenie, vyššiu flexibilitu a výrazne vyššiu šancu prežiť v bojových podmienkach. Tento aspekt je dnes kľúčový najmä v konfliktoch, kde rozhodujú minúty.

Z testov priamo do reálneho konfliktu

Sejjil si vyslúžila prezývku „tancujúca raketa“. Dôvodom je jej schopnosť meniť trajektóriu počas letu alebo v záverečnej fáze dopadu. Hoci presné detaily nie sú verejne známe, odborníci predpokladajú využitie manévrovateľných návratových hlavíc.

To predstavuje zásadný problém pre moderné systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany. Tie totiž fungujú na princípe predvídania dráhy letu. Ak raketa dokáže túto dráhu meniť, výrazne sa znižuje šanca na jej úspešné zachytenie.

Práve kombinácia rýchlosti a manévrovateľnosti robí zo Sejjil jednu z najnebezpečnejších zbraní v regióne. Podľa dostupných údajov má raketa Sejjil dĺžku približne 18 metrov a štartovaciu hmotnosť viac ako 23 ton.

Dokáže niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou okolo 700 kilogramov, čo postačuje na zničenie rozsiahlych cieľov vrátane vojenských základní či infraštruktúry. Dôležitým faktorom je aj mobilita.

Wikimedia Commons

Raketa je odpaľovaná z mobilných odpaľovacích zariadení, ktoré sa dokážu rýchlo presúvať a meniť pozície. To výrazne komplikuje ich odhalenie a prípadné zničenie ešte pred odpálením.

Vývoj rakety Sejjil sa začal už koncom 90. rokov, pričom prvé úspešné testy prebehli v roku 2008. Následné testovania priniesli zlepšenia v oblasti presnosti, doletu aj navigácie.

Dlhé roky bola táto raketa vnímaná najmä ako nástroj odstrašenia. Jej nasadenie v aktuálnom konflikte však predstavuje zásadný zlom. Irán tým vysiela jasný signál, že je pripravený použiť aj svoje najpokročilejšie technológie.

Nasadenie rakety Sejjil zároveň naznačuje širšiu zmenu vojenskej stratégie. Irán sa postupne presúva od masových útokov lacnými dronmi k menšiemu počtu, no výrazne ničivejších a technologicky pokročilých úderov.

Takýto prístup výrazne zvyšuje tlak na obranné systémy protivníka. Aj jediný úspešný zásah môže mať totiž devastujúce následky. Zároveň ide o jasný signál, že technologická úroveň konfliktu rastie. A s ňou aj riziko, že ďalšia fáza bojov bude ešte nebezpečnejšia než tá súčasná.

Čítajte viac z kategórie: Novinky