Moderná vojna dnes stojí na dronoch, elektronickom boji a rýchlom prenose dát. Armády investujú miliardy do bezpilotných lietadiel, senzorov a komunikačných systémov.

Popri najmodernejších technológiách sa však na bojisku objavuje aj riešenie, ktoré mnohí považovali za dávno prekonané. Na tému upozornil The Wall Street Journal.

Ukrajinská spoločnosť Aerobavovna totiž vracia do hry aerostaty, z ktorých spravila zbraň modernej vojny. Ide o pripútané balóny, ktoré sa v minulosti používali najmä na pozorovanie alebo radarové sledovanie. V súčasnej vojne na Ukrajine však dostali úplne novú úlohu.

Firma už dodala ukrajinským jednotkám viacero špecializovaných aerostatových platforiem. Slúžia najmä na prieskum, prenos komunikačného signálu a elektronické sledovanie súvisiace s nasadením dronov na bojisku.

Drony potrebujú infraštruktúru

Ukrajinská armáda dnes vo veľkom využíva bezpilotné lietadlá. Drony vykonávajú prieskum, navádzajú delostrelectvo aj priamo útočia na ciele. S rastúcim počtom dronov však vzniká aj nový problém.

Každý bezpilotný systém potrebuje stabilný komunikačný kanál a spoľahlivý prenos dát. V podmienkach intenzívnej vojny však býva pozemná infraštruktúra často zničená delostrelectvom alebo rušená elektronickým bojom. Práve tu vstupujú do hry aerostaty.

Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Aerobavovna Jurija Vysovena vzniká nový technologický segment. Ten sa zameriava na infraštruktúru, ktorá umožňuje riadenie rozsiahlych sietí dronov.

Drony síce zohrávajú kľúčovú úlohu, no bez stabilného komunikačného zázemia nedokážu fungovať v plnom rozsahu.

Balón, ktorý vydrží vo vzduchu celé dni

Aerostat funguje jednoducho. Ide o veľký balón pripútaný k zemi, ktorý nesie rôzne technologické zariadenia. Môžu to byť radary, komunikačné relé alebo rôzne typy senzorov. Najväčšou výhodou oproti dronom je výdrž.

Drony majú obmedzenú kapacitu batérie. Po určitom čase musia pristáť, nabiť sa a znovu vzlietnuť. Aerostat môže zostať vo vzduchu celé dni a poskytovať nepretržitý komunikačný signál.

Aerobavovna

Takéto riešenie umožňuje napríklad riadiť drony na veľké vzdialenosti alebo v nízkych letových výškach. Vysoká pozícia aerostatu totiž funguje ako komunikačný most medzi operátorom a bezpilotným lietadlom.

Aerostaty môžu zároveň sledovať rádiové spektrum. Z výšky dokážu analyzovať signály a identifikovať potenciálne ciele alebo zdroje komunikácie nepriateľa.

Staré riešenie v novej vojne

Aerostaty nie sú novinkou. Americká armáda ich používala napríklad v Iraku alebo Afganistane na radarové sledovanie a ochranu základní. Vtedy však išlo najmä o veľké a drahé systémy.

Vojna na Ukrajine však ukazuje aj ich slabiny. Veľké aerostaty s drahými radarmi sa môžu stať ľahkým cieľom pre nepriateľské útoky.

Aerobavovna

Podľa Vysovena sa preto trh pravdepodobne posunie iným smerom. Namiesto niekoľkých extrémne drahých systémov môžu armády využívať väčšie množstvo menších a lacnejších platforiem.

Takéto riešenie lepšie vyhovuje realite moderného bojiska, kde hrozí neustále riziko zásahu.

Európa začína prejavovať záujem

Technológia Aerobavovna už pritiahla pozornosť aj mimo Ukrajiny. Spoločnosť potvrdila, že pripravuje prvý export aerostatového systému do krajiny Európskej únie.

Podľa firmy sa o podobné riešenia zaujímajú viaceré regióny sveta. Okrem Európy ide napríklad o štáty Perzského zálivu alebo Kanadu.

Aerostaty zároveň skúmajú aj veľké vojenské mocnosti. Programy sú aktívne v USA, Izraeli, Poľsku, Japonsku či Rusku.

Aerobavovna/Ukrajinské ministerstvo obrany (MOU)

Ukrajinský vývoj však vzniká v úplne odlišných podmienkach. Systémy sa musia rýchlo nasadiť, presúvať a fungovať blízko frontovej línie.

Práve tieto skúsenosti môžu ukrajinským firmám pomôcť presadiť sa na európskom trhu. V Európe totiž zatiaľ takmer neexistujú domáci výrobcovia aerostatových systémov.

Príklad z Ukrajiny tak ukazuje zaujímavý trend. Technológie, ktoré mnohí spájajú s minulosťou, sa môžu v kombinácii s modernými dronmi a sieťovým bojiskom stať dôležitou súčasťou budúcich konfliktov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky