Astronómovia z University of Warwick oznámili objav planetárneho systému, ktorý narúša doterajšie predstavy o tom, ako sa planéty formujú a usporadúvajú okolo svojej hviezdy. Systém označený ako LHS 1903 obsahuje štyri planéty, ktorých rozloženie nezodpovedá modelom známych z našej Slnečnej sústavy ani z väčšiny doteraz objavených exoplanetárnych systémov.

Vedci hovoria o takzvanom „inside out“ systéme, teda o konfigurácii obrátenej naruby. Zjednodušene povedané, planéty sa nachádzajú v opačnom poradí, než by sa podľa súčasných teórií očakávalo. Na tému upozornil portál GB News.

Ako vyzerajú bežné planetárne systémy

Vo väčšine známych systémov sa najbližšie k hviezde nachádzajú kamenné planéty. Ide o telesá podobné Merkúru, Venuši alebo Marsu. Silné žiarenie hviezdy totiž postupne odstraňuje ľahké plyny z atmosfér mladých planét, takže bližšie k hviezde zostávajú prevažne husté skalnaté jadrá.

Naopak, plynné obry sa zvyčajne nachádzajú ďalej od hviezdy, kde je nižšia teplota a kde si planéty dokážu udržať hrubé atmosféry z vodíka a hélia. Tento model dobre ilustruje aj Slnečná sústava, kde sa za pásom asteroidov nachádzajú Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Systém, ktorý porušuje pravidlá

Pri LHS 1903 je situácia odlišná. Najbližšie k hviezde obieha kamenná planéta, čo je v súlade s očakávaniami. Nasledujú však dve planéty s charakterom plynných obrov a úplne na vonkajšej obežnej dráhe sa nachádza ďalšia kamenná planéta. Práve tá je pre vedcov najväčším prekvapením.

Podľa hlavného autora výskumu Thomasa Wilsona sa skalnaté planéty zvyčajne netvoria v takých vzdialenostiach od hviezdy, najmä nie za plynnými planétami. Takéto usporiadanie naznačuje, že systém mohol prejsť zložitým vývojom, napríklad migráciou planét alebo výraznými gravitačnými interakciami v jeho raných fázach.

Pomohol satelit ESA

Na pozorovanie systému vedci využili satelit CHEOPS Európskej vesmírnej agentúry, ktorý sa špecializuje na presné meranie exoplanét. Práve jeho dáta umožnili potvrdiť existenciu vonkajšej kamennej planéty a detailnejšie preskúmať architektúru celého systému.

ESA

Objav je pre astronómiu dôležitý najmä preto, že ukazuje, že formovanie planetárnych systémov môže byť omnoho variabilnejšie, než naznačovali doterajšie modely. Každý podobný prípad pomáha spresňovať teórie vzniku planét a lepšie pochopiť procesy, ktoré prebiehali aj pri vzniku našej vlastnej Slnečnej sústavy.

Vedci teraz plánujú ďalšie pozorovania, ktoré by mohli odhaliť, či ide o ojedinelý prípad, alebo o typ systému, ktorý sme doteraz len nedokázali zachytiť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky