V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nemecko-britský startup Hypersonica oznámil úspešný test prvej európskej hypersonickej rakety financovanej zo súkromných zdrojov. Skúška sa uskutočnila 3. februára na nórskom kozmodróme Andöya a podľa agentúry DPA išlo o významný míľnik pre európsky obranný priemysel.

Prototyp označený ako HS1 neniesol bojovú hlavicu, no aj tak dosiahol rýchlosť Mach 6, teda viac ako 7 400 kilometrov za hodinu, a preletel vzdialenosť približne 300 kilometrov.

Spoločnosť, ktorá vznikla len v roku 2023, tým vstúpila do technologickej ligy, kde dnes dominujú Spojené štáty, Čína a Rusko. Práve Rusko už hypersonické zbrane nasadilo aj vo vojne na Ukrajine. Odborníci dlhodobo upozorňujú, že tieto systémy môžu zásadne ovplyvniť strategickú rovnováhu medzi veľmocami, keďže ich extrémna rýchlosť a schopnosť manévrovania výrazne sťažujú zachytenie existujúcimi systémami protivzdušnej obrany.

Európa dobieha svetových lídrov

Hypersonica má sídlo v Mníchove a dcérsku spoločnosť v Londýne. Podľa firmy je testovaná raketa dlhá niekoľko metrov a váži viac ako tonu, ďalšie technické detaily však nezverejnila. Cieľom je spustiť sériovú výrobu do roku 2029.

Hoci korene hypersonickej technológie siahajú do 30. rokov minulého storočia, moderné systémy sa výrazne líšia. Kľúčovou vlastnosťou je ich ovládateľnosť počas letu. Práve schopnosť presného manévrovania pri extrémnych rýchlostiach predstavuje najväčšiu technologickú výzvu.

„Motor nie je až taký problém; technická výzva spočíva v lietaní hypersonickou rýchlosťou a súčasne veľmi presnom manévrovaní. Pri takýchto vysokých rýchlostiach sa vytvára veľké množstvo tepla,“ vysvetlil pre DPA fyzik Philipp Kerth, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Hypersonica.

Dodal, že cieľom testu bolo získať čo najviac dát z reálneho letu. „Sme prvou spoločnosťou v Európe, ktorá uskutočnila súkromne financovaný hypersonický testovací let,“ zdôraznil.

Vývoj zrýchlili na minimum

Kerth založil firmu spolu s leteckým inžinierom Marcom Ewenzom. Obaja získali doktorát z hypersonických technológií na Oxfordskej univerzite. Inšpiráciu podľa nich predstavuje SpaceX a prístup Elona Muska k vývoju rakiet.

„Elon Musk a jeho spoločnosť SpaceX ukázali, že čas vývoja rakiet sa dá skrátiť o 80 až 90 percent. Teraz tento prístup aplikujeme na hypersonickú technológiu. Pre nás je obrovským úspechom, že sme sa v takom krátkom čase dostali do fázy testovania prvého prototypu,“ uviedol Kerth.

Podľa jeho slov trvalo Hypersonice od prvotného návrhu po skúšobný let iba deväť mesiacov. V kontexte obranného priemyslu ide o mimoriadne krátky cyklus, ktorý naznačuje, že Európa sa môže v oblasti hypersonických technológií posunúť rýchlejšie, než sa ešte donedávna očakávalo.