Zachytiť udalosť, ktorá sa odohrala krátko po zrode vesmíru, patrí medzi najnáročnejšie úlohy modernej astronómie. Práve to sa však podarilo medzinárodnému tímu vedcov, ktorí identifikovali krátky, no mimoriadne silný záblesk gama žiarenia prichádzajúci z oblasti vzdialenej približne 13 miliárd svetelných rokov. Signál vznikol v čase, keď mal vesmír len asi 730 miliónov rokov, teda približne 5 % svojho dnešného veku.

Výbuch zaznamenali dve nezávislé vesmírne observatóriá

Nezvyčajný impulz sa prvý krát objavil 14. marca 2025, keď ho zachytil satelit SVOM, spoločný projekt Francúzska a Číny určený na sledovanie prechodných javov vo vesmíre. Zaznamenal krátky, intenzívny záblesk vysokoenergetického žiarenia, ktorý sa od bežného kozmického pozadia jasne odlišoval.

Neskôr v roku ho potvrdili ďalšie merania a približne o tri a pol mesiaca poskytol rozhodujúce dôkazy aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST). Ten dokázal zachytiť doznievajúci optický a infračervený signál po výbuchu, čo umožnilo presnejšie určiť jeho pôvod aj vzdialenosť.

Vedci udalosť označili ako GRB 250314A a zaradili ju medzi tzv. gama záblesky, ktoré vznikajú pri kolapse veľmi hmotných hviezd. Na tému upozornil portál Daily Mail.

Gama záblesky patria medzi najenergetickejšie javy vo vesmíre

Gama žiarenie predstavuje najenergetickejšiu formu elektromagnetického žiarenia. Na Zemi by takéto lúče vo vysokej intenzite poškodili bunky aj DNA, no pri takto extrémnych vzdialenostiach už signál dorazil v bezpečne oslabenej podobe.

Samotný záblesk trval len približne 10 sekúnd, čo je pre tieto javy typické. Počas krátkeho okamihu však hviezda uvoľní viac energie než Slnko za celý svoj život. Vďaka jasnému signálu dokážu satelity takéto udalosti rozlíšiť od bežného šumu kozmického prostredia.

Prekvapivá podobnosť s modernými supernovami

Najväčším prekvapením pre vedcov zostáva fakt, že vlastnosti tejto prastarej explózie sa veľmi podobajú supernovám, ktoré pozorujeme v oveľa mladšom vesmíre. Doterajšie teórie predpokladali, že prvé generácie hviezd mali iné zloženie, vyššiu hmotnosť a explodovali odlišným spôsobom.

Podľa hlavného autora štúdie Andrewa Levana z Radboudovej univerzity ide o mimoriadne zriedkavý prípad. Za posledných 50 rokov sa podarilo zachytiť len niekoľko gama zábleskov z prvých 1 miliardy rokov existencie vesmíru. Tento konkrétny signál však vykazuje svetelný profil a spektrálne vlastnosti porovnateľné s dnešnými supernovami.

NASA/ESA

Na podobné závery upozornil aj profesor Nial Tanvir z Univerzity v Leicestri, podľa ktorého pozorovania z JWST naznačujú, že fyzika explózií masívnych hviezd sa mohla ustáliť oveľa skôr, než sa predpokladalo.

Nové okno do obdobia, o ktorom vieme len málo

Prvé miliardy rokov vývoja vesmíru patria medzi najmenej preskúmané obdobia kozmickej histórie. Astronómovia zatiaľ len postupne získavajú údaje o tom, ako vznikali prvé galaxie, ako sa menilo chemické zloženie hviezd a aké mechanizmy ovplyvňovali ich životný cyklus.

Objavy ako GRB 250314A pomáhajú testovať teórie o formovaní prvých hviezdnych populácií a o tom, ako rýchlo sa v kozme objavili ťažšie prvky. Zároveň potvrdzujú, že súčasné teleskopy už dokážu zachytiť udalosti z čias, ktoré boli ešte donedávna mimo dosahu pozorovaní.

Vedci očakávajú, že v nasledujúcich rokoch prinesie JWST a ďalšie observatóriá viac podobných detekcií, ktoré umožnia detailnejšie mapovať obdobie, keď sa vesmír len začínal zapĺňať svetlom prvých hviezd.

Čítajte viac z kategórie: Novinky