Rusko sa do Európy cez more nedostane. Pod hladinou bude strážiť robotický „žralok“

Podmorská infraštruktúra sa v posledných rokoch dostala do centra pozornosti armád aj technologických firiem. Po sérii incidentov na podmorských kábloch a rastúcich útokoch na komerčné lodné trasy sa Európa začala intenzívnejšie zaoberať ochranou priestorov, ktoré sú pre modernú digitálnu ekonomiku nevyhnutné. Nemecká spoločnosť EUROATLAS teraz predstavila novú generáciu autonómnych podvodných vozidiel, ktoré majú reagovať práve na tieto hrozby.

Nová rodina AUV systémov nesie označenie GREYSHARK a pozostáva z dvoch viacúčelových platforiem Bravo a Foxtrot. Ich úlohou je dlhodobý zber dát pod hladinou, monitorovanie kritických podmorských objektov, vyhodnocovanie rizík a podpora spravodajských operácií.

Výrobca tvrdí, že zariadenia sú navrhnuté pre operácie, ktoré vyžadujú nepretržitú prítomnosť v prostredí, kde sú káble, plynovody či lodné trasy vystavené hybridným hrozbám.

Európa spúšťa novú éru podmorskej ochrany

Oba varianty nesú súpravu sedemnástich senzorov, ktoré počas misie kontinuálne zhromažďujú údaje. AUV sú určené na kontrolu integrity podmorskej infraštruktúry, odhaľovanie mín, sledovanie pohybu plavidiel aj detekciu nepriateľských senzorov. Základom celého systému je modulárny softvérový stack vyvinutý v spolupráci s firmou EvoLogics. Ten umožňuje realizovať dlhé autonómne misie v zložitých podmienkach a zdôrazňuje využitie umelej inteligencie pri navigácii aj pri rozhodovaní.

EUROATLAS

Nová zbraň vyvinutá nemeckými rukami je riešením zvýšeného napätia v európskych pobrežných oblastiach s pribúdajúcou hrozbou ruských ponoriek. Rok 2024 priniesol viacero incidentov v Baltskom a Severnom mori, pri ktorých boli poškodené podmorské káble. Útoky na obchodné lode a napätie v Červenom mori tiež odhalili, že klasické námorné prostriedky nemajú kapacitu monitorovať tieto oblasti nepretržite. Autonómne AUV

EUROATLAS opisuje GREYSHARK ako platformu, ktorá poskytuje plne autonómnu prevádzku na úrovni Level 5. Vozidlá môžu meniť profil misie na základe nových údajov bez potreby vynorenia. Výrobca uvádza, že napríklad operácia zameraná na sledovanie káblov sa môže v reálnom čase pretransformovať na detekciu ponorky, ak si to situácia vyžiada.

Variant Bravo využíva batériový pohon, zatiaľ čo Foxtrot je vybavený vodíkovým palivovým článkom. Foxtrot je navrhnutý na extrémnu výdrž. Pod vodou môže zostať až šestnásť týždňov a prejsť približne jedenásťtisíc námorných míľ rýchlosťou štyri uzly bez potreby externých komunikačných spojení. Obe platformy možno vypustiť z lodí, lietadiel alebo pobrežných staníc. Ich architektúra je identická, vrátane senzorov aj voliteľných modulov.

EUROATLAS

Systémy môžu operovať samostatne alebo v rojových formáciách. Až šesť jednotiek dokáže spolupracovať a optimalizovať pokrytie sledovanej oblasti. Roj je kompatibilný aj s ďalšími námornými a pozemnými systémami, čím vytvára takzvaný bojový cloud. Ten prepája ponorky, fregaty a pozemné komunikačné uzly do jednotnej siete.

Navigácia GREYSHARK využíva GNSS, ako je GPS, ak sú signály dostupné. Vozidlá však dokážu pracovať aj v prostredí bez GNSS signálu, vrátane arktických oblastí pod ľadom. Systém má poskytovať dlhodobý prehľad o podmorských trasách, dôležitých komunikačných líniách a rizikových regiónoch.

Generálny riaditeľ EUROATLAS Eugene Ciemnyjewski označil GREYSHARK za silovú multiplikáciu schopností, ktorá má posilniť ochranu námorných operácií v meniacom sa globálnom prostredí. Výrobca oznámil, že variant Bravo dokončil testy na mori a je pripravený na sériovú výrobu. Foxtrot vstúpi do otvorených testov po integrácii palivového článku. Spoločnosť plánuje dosiahnuť ročnú produkciu 150 kusov do roku 2026, aby dokázala podporiť potreby NATO a partnerských krajín.