Americký prezident Donald Trump naznačil, že je „takmer rozhodnutý“ povoliť predaj riadených striel Tomahawk Ukrajine. Vyhlásenie zaznelo 6. októbra po podpise exekutívneho nariadenia v Oválnej pracovni Bieleho domu, pričom ide o potenciálne najzásadnejšie rozhodnutie USA v oblasti dodávok strategických zbraní od začiatku vojny.

Tomahawk je dlhodosahová strela s doletom až 2 500 kilometrov, schopná zasiahnuť nielen vojenské ciele, ale aj veľké mestá hlboko v ruskom vnútrozemí. Ukrajina o tieto zbrane žiada už dlhšie. Podľa Kyjeva by samotné vlastníctvo Tomahawkov mohlo prinútiť Vladimira Putina sadnúť si za rokovací stôl. Trump však reagoval opatrne: „Položím niekoľko otázok, napríklad kam presne plánujú tieto rakety vypáliť. Nechcem eskaláciu,“ povedal novinárom vo Washingtone. Informuje agentúra Reuters.

Tento postoj odráža obavy americkej administratívy, že by USA mohli stratiť kontrolu nad použitím týchto zbraní, ak by ich cez spojencov z NATO získal Kyjev. Tomahawky patria k najstrategickejším prostriedkom amerického arzenálu a v súčasnosti ich používa najmä americké námorníctvo.

USA stoja pred historickým rozhodnutím

Kremeľ reagoval okamžite. Vladimir Putin varoval, že akékoľvek dodávky Tomahawkov by znamenali „novú kvalitatívnu fázu eskalácie“ a priamu konfrontáciu medzi USA a Ruskom. Tvrdí, že Ukrajina by tieto rakety bez pomoci amerických vojenských expertov nedokázala obsluhovať, čo by Moskva považovala za zapojenie USA do bojov.

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) by Tomahawky s doletom 1 600 až 2 500 kilometrov umožnili Ukrajine zasiahnuť až 1 900 ruských vojenských cieľov, vrátane leteckých základní, veliteľských centier a zbrojárskych závodov. Pre porovnanie – doterajšie systémy ATACMS či Storm Shadow majú dolet len 250 až 300 kilometrov. ISW preto označil prípadné dodávky Tomahawkov za možný „game changer“, ktorý by mohol zmeniť priebeh vojny.

Dosah rakiet Tomahawk je desivý; US War Research Institute (ISW

Nie všetci analytici však zdieľajú tento optimizmus. Buka Bukšanović z londýnskej školy ekonomiky (LSE) upozornil, že hoci Tomahawky by mohli spôsobiť Rusku väčšie škody, nezmenia strategickú realitu. Ukrajinská armáda podľa neho čelí skôr nedostatku personálu a vyčerpaniu mobilizačného potenciálu, než nedostatku zbraní.

Otázna je aj dostupnosť samotných rakiet. Americké námorníctvo ich od 80. rokov zakúpilo približne 9 000 kusov, no väčšina je už pridelená pre existujúce lode a misie. Ročná výroba sa pohybuje len medzi 55 až 90 kusmi, čo by mohlo obmedziť možnosť rýchlej pomoci Ukrajine. Pentagon plánuje v budúcom roku nakúpiť len 57 nových jednotiek.

Medzitým Japonsko potvrdilo, že jeho torpédoborec Čókai odcestoval do USA, kde bude upravený na nesenie Tomahawkov. Tokio si objednalo 400 rakiet – po 200 kusov z verzií Block IV (dolet 1 600 km) a Block V (2 500 km) – a plánuje nimi vybaviť viacero svojich lodí. Tento krok smeruje predovšetkým proti hrozbám zo strany Číny a Severnej Kórey, no Peking už rozhodnutie ostro kritizoval ako porušenie japonskej povojnovej ústavy a „nebezpečný krok k militarizácii regiónu“.

Ak by USA Tomahawky skutočne poskytli Ukrajine, išlo by o zásadný zlom v charaktere vojenskej pomoci. Zbraň s takýmto dosahom by mohla preniesť vojnu hlboko na ruské územie, čím by sa otvorila nová, mimoriadne riskantná kapitola konfliktu. Trumpovo „takmer rozhodnutie“ preto môže mať oveľa širšie dôsledky než len ďalšiu dodávku zbraní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky