Aktualizované 2.7.2026:

Od predstavenia pôvodného rámca sa nemecké prezbrojenie posunulo z úrovne politického plánu do fázy konkrétnych rozpočtových rozhodnutí. Bundestag už medzičasom schválil rozpočet na rok 2026, v ktorom majú obranné výdavky dosiahnuť viac ako 108 miliárd eur z pôvodných oznámených 335 miliárd eur do roku 2041.

Ako uvádza nemecký parlament, 82,69 miliardy eur má ísť cez riadny obranný rozpočet a ďalších 25,51 miliardy eur cez špeciálny fond Bundeswehru. Najviac má profitovať samotné vojenské obstarávanie, na ktoré je vyčlenených 47,88 miliardy eur. Len na nákup munície je v riadnom rozpočte naplánovaných 12,67 miliardy eur a zo špeciálneho fondu ďalších 2,13 miliardy eur.

Tým sa mení aj pointa celého príbehu. Už nejde iba o to, že Berlín kreslí veľkolepý plán do roku 2041, ale o to, že prvé veľké sumy začínajú prechádzať legislatívnym procesom a pretavujú sa do konkrétnych kontraktov. Bundestag zároveň pri schvaľovaní rozpočtu upozornil, že NATO kvóta Nemecka má v roku 2026 dosiahnuť 2,83 % HDP a do roku 2029 narásť na 3,56 %. Výdavky Bundeswehru v jadrovom rozpočte sa majú podľa finančného plánu zvýšiť z 55 miliárd eur až na 144,4 miliardy eur, pričom v roku 2026 sa k nim ešte pripočíta približne 25,5 miliardy eur zo špeciálneho fondu.

Tlak na Berlín rastie aj zvonka

Nemecká vláda v apríli schválila základné rámce rozpočtu, podľa ktorých má samotný obranný rozpočet narásť približne na 106 miliárd eur. Ako informuje spolková vláda, celkové výdavky federálneho rozpočtu majú v roku 2027 dosiahnuť 543,3 miliardy eur, pričom obrana patrí medzi najväčšie položky rastu. Reuters dopĺňa, že po započítaní špeciálnych fondov a pomoci Ukrajine by sa celkové obranné výdavky mohli dostať až na 144,9 miliardy eur, teda približne 3,1 % HDP.

Šéf NATO Mark Rutte pricestoval 1. júla 2026 do Berlína, kde sa stretol s kancelárom Friedrichom Merzom a ministrom obrany Borisom Pistoriusom. Podľa NATO sa dokonca zúčastnil zasadnutia nemeckej vlády, čo aliancia označila za prvý takýto prípad v novšej histórii. Rutte po rokovaní vyhlásil, že „Nemecko vedie a dodáva“ a spomenul vyššie výdavky, väčšiu výrobu aj pokračujúcu podporu Ukrajiny. V prejave zároveň zdôraznil, že Nemecko je na ceste investovať do obrany 3,5 % HDP do roku 2029.

Wikimedia/TASR - Pavel Neubauer

Najväčší nový zlom však neukazuje iba silu nemeckého rozpočtu, ale aj jeho slabé miesto. Berlín v júni zrušil problémový program fregát F126, ktorý mal priniesť šesť veľkých protiponorkových lodí. Podľa Defence News bol pôvodný kontrakt zadaný holandskej spoločnosti Damen ešte v roku 2020 a jeho hodnota sa pohybovala okolo 10 miliárd eur. Projekt však narážal na sklzy a rast cien, pričom ministerstvo obrany nakoniec rozhodlo, že pri pokračovaní by celkové finančné nároky mohli prekročiť 18 miliárd eur. Namiesto toho chce Nemecko kúpiť osem menších fregát MEKO A-200 od TKMS.

Reuters uvádza, že samotné ukončenie programu zasiahlo najmä Rheinmetall, ktorý sa pripravoval na prevzatie problémového projektu cez svoju námornú divíziu NVL. Akcie firmy po rozhodnutí prudko klesli a trhová hodnota spoločnosti sa znížila o viac ako 11 miliárd eur. Berlín sa namiesto toho priklonil k riešeniu za očakávaných 11,6 miliardy eur, pričom prvé štyri fregaty majú stáť približne 6,3 miliardy eur a opcia na ďalšie štyri ďalších 5,3 miliardy eur. Pistorius zároveň priznal, že na F126 už Nemecko minulo približne 2,3 miliardy eur.

Nemecko síce otvára najväčšiu fázu prezbrojenia od studenej vojny, no prvý veľký námorný projekt ukázal, že problém nemusí byť iba v nedostatku peňazí. Rovnako dôležité bude, či Bundeswehr dokáže nakupovať rýchlo, kontrolovať náklady a nenechať sa vtiahnuť do rokov trvajúcich priemyselných sporov. Pri stovkách miliárd eur plánovaných výdavkov môže byť rozdiel medzi funkčným obstarávaním a zlyhaným projektom otázkou desiatok miliárd.

Berlín sa zároveň snaží získať väčšiu kontrolu nad domácou a európskou zbrojárskou základňou. Rozpočtový výbor Bundestagu schválil štátu nákup 40-percentného podielu v spoločnosti KNDS, ktorá vyrába tanky Leopard 2 a húfnice Caesar. Ako informuje Reuters, hodnota transakcie môže dosiahnuť až 7,2 miliardy eur a Nemecko sa tým má dostať na rovnakú vlastnícku pozíciu ako Francúzsko. Ide teda nielen o nákup zbraní, ale aj o strategický vstup štátu do výrobcu, ktorý bude pri európskom prezbrojení patriť medzi kľúčových hráčov.

KNDS síce pripravovala vstup na burzu v Paríži a Frankfurte, no podľa Reuters ho začiatkom júla odložila pre nepriaznivé podmienky na trhu s obrannými akciami. Firma za rok 2025 vykázala tržby 4,4 miliardy eur a objednávkovú knihu 33,1 miliardy eur, no investičná nálada po turbulenciách v sektore ochladla. Nemecko tak na jednej strane tlačí obranu do historických rozmerov, na druhej strane už prvé veľké prípady ukazujú, že samotné peniaze nestačia. Rozhodovať bude schopnosť meniť miliardy na reálne tanky, lode, muníciu a pripravené jednotky.

Pôvodný článok:

Nemecké ministerstvo obrany predstavilo jeden z najväčších plánov vojenských nákupov v modernej histórii krajiny, ktorý má v horizonte do roku 2041 dosiahnuť hodnotu viac ako 350 miliárd eur, teda približne 409 miliárd dolárov. Tento krok priamo nadväzuje na sľub kancelára Friedricha Merza, že z Bundeswehru vybuduje najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.

Podľa návrhu federálneho rozpočtu na rok 2026, ktorý bol predložený parlamentu v pondelok, armádni plánovači načrtli dlhodobý rámec pre obstarávanie novej výzbroje, techniky a systémov.

Rozpočet ráta už v roku 2025 s výdavkami vo výške 8,2 miliardy eur, čo je približne 9,6 miliardy dolárov, pričom o rok neskôr má suma prudko vzrásť na 22,3 miliardy eur, teda asi 26 miliárd dolárov, informuje defence-blog.

Nemecko plánuje najväčšie zbrojné nákupy v histórii

Najzásadnejším prvkom celého dokumentu sú takzvané „Verpflichtungsermächtigungen“, teda záväzné rozpočtové rámce, ktoré sa tiahnu od roku 2027 až po rok 2041. Ich celková hodnota je približne 325 miliárd eur a umožňujú ministerstvu obrany podpisovať viacročné zmluvy na kľúčové programy, ako sú tanky, lode či lietadlá, ktoré budú dodané v budúcnosti. Ak sa tieto záväzky skombinujú s rozpočtom na roky 2025 a 2026, celkový objem investícií dosiahne 355 miliárd eur, čo je v prepočte asi 415 miliárd dolárov.

Súčasne pokračuje aj čerpanie zo špeciálneho obranného fondu Bundeswehru, ktorý sa využíva do roku 2027. V roku 2025 sa plánuje minúť 24 miliárd eur, v roku 2026 ďalších 25,5 miliardy a o rok neskôr ešte 27,4 miliardy. Ako potvrdila hovorkyňa ministerstva, do konca mája tohto roka už bolo z fondu vyčerpaných 28 miliárd eur.

NATO/YouTube/New Horizon TV/screenshot

Parlament bude musieť tento rámec ešte schváliť, pričom poslanci nebudú rozhodovať len o okamžitých výdavkoch, ale aj o viacročných investíciách, ktoré Nemecko zaväzujú až do štyridsiatych rokov tohto storočia. Úradníci ministerstva obrany zdôrazňujú, že tento plán vytvára finančný základ, no v prípade potreby sa k nemu môžu pridať aj ďalšie projekty.

Chcú byť lídrom v európskej obrane

Samotný návrh rozdeľuje záväzky do niekoľkých hlavných kategórií. Najväčšia časť pôjde na muníciu, kde je vyčlenených 70,3 miliardy eur, nasledujú bojové vozidlá so sumou 52,5 miliardy a námorné plavidlá a výstroj za 36,6 miliardy. Ďalej je pripravených 34,2 miliardy eur na lietadlá a rakety, 20,9 miliardy na logistiku a poľné vybavenie, 20,8 miliardy na vozidlá a doplnky, 15,9 miliardy na komunikačné systémy a 13,3 miliardy eur na satelitnú komunikáciu. Najväčšie ročné výdavky, presahujúce 52 miliárd eur, sú naplánované na roky 2029 a 2030.

Podľa vedenia rezortu ide o jasný signál, že Berlín chce zásadne modernizovať a obnoviť Bundeswehr po desaťročiach podfinancovania. Kancelár Merz opakovane vyhlásil, že Nemecko musí prevziať vedúcu úlohu v európskej obrane a sústrediť zdroje na to, aby armáda bola plne bojaschopná a technologicky na špičkovej úrovni.

Ak parlament návrh odobrí, Nemecko sa zaradí medzi najväčších prispievateľov v rámci NATO a v nasledujúcich desaťročiach zásadne zmení podobu bezpečnostnej architektúry Európy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky