Čínski leteckí inžinieri tvrdia, že vyvinuli vôbec prvý prúdový dron na svete, ktorý dokáže vertikálne vzlietnuť a pristáť bez potreby klasickej dráhy. Novinka, na ktorej pracovali desať rokov, by mohla výrazne zmeniť možnosti čínskeho námorníctva – najmä tam, kde chýbajú lietadlové lode. Na tému upozornil Interesting Engineering.

Desať rokov vývoja

Projekt vznikol na univerzite Beihang v Pekingu pod vedením docentov Wang Yaokuna a Qiu Yuting. Vývoj odštartoval ešte v roku 2015 a stabilný dizajn mali inžinieri pripravený v roku 2019. Až teraz však ukazujú výsledok, ktorý kombinuje dve technológie do jedného stroja – zdvih pomocou rotorov pri vzlete a pristátí a vysokorýchlostný let vďaka malému turbojetu.

Oproti americkému XQ-58A Valkyrie, ktorý potrebuje klasickú vzletovú dráhu alebo palubu lietadlovej lode, tento dron zvládne operovať aj z torpédoborcov, fregát či obojživelných lodí.

Ako funguje

Pri štarte a pristátí sa spolieha na elektricky poháňané rotory. Keď prejde do horizontálneho letu, zapína sa prúdový motor a rotory sa zasunú do aerodynamického krytu, ktorý v tunelových testoch znížil odpor až o 60 percent. Vďaka tomu získava profil blízky klasickým prúdovým dronom a môže udržiavať vysokú rýchlosť bez výraznej straty efektivity. Testovací prototyp s hmotnosťou 45 kilogramov dosiahol rýchlosť 229 kilometrov za hodinu, čo vývojári považujú za jasný dôkaz funkčnosti konceptu.

Konštrukcia je z uhlíkových vlákien triedy T-700 vystužených špeciálnymi živicami, čo jej dodáva pevnosť a nízku hmotnosť. Pri pristátiach na palube lodí je odolnosť nevyhnutná, pretože opakované dotyky s tvrdým povrchom rýchlo preveria životnosť materiálov. Dôležitým prvkom je aj tepelné tienenie, ktoré zvládne teploty nad 700 °C v blízkosti výfuku prúdového motora.

cinsky vtol dron
Beihang University

Potenciál pre čínske námorníctvo

Zámer projektu je jasný – spraviť z každej väčšej bojovej lode mobilnú základňu pre prieskumné aj útočné drony. Podľa odborníkov by takéto stroje dokázali lietať v rojoch, prenikať cez nepriateľskú obranu, rýchlo reagovať na situácie v Tichom či Indickom oceáne a vykonávať presné údery alebo časovo citlivý prieskum. Jeden z čínskych expertov, ktorý sa na projekte nepodieľal, pre South China Morning Post povedal: „Takéto drony môžu premeniť každú loď na predsunutú základňu. Nepriateľ nikdy nebude vedieť, odkiaľ príde ďalší úder.

Ak by sa táto vízia podarila zrealizovať, znamenalo by to zásadný posun v taktike námorných operácií. Kým doteraz bola prevaha spojená najmä s lietadlovými loďami, Čína by mohla získať flexibilitu nasadením dronov aj z menších lodí, ktoré bežne nedisponujú palubou pre veľké lietadlá.

Slabiny a otázniky

Hoci ide o technologicky pôsobivý projekt, má aj nevýhody. Rotorový systém, aj keď je zasunutý, pridáva hmotnosť a zaberá priestor, čo obmedzuje nosnosť a znižuje palivovú efektivitu pri dlhších letoch. Zatiaľ nie je jasné, aký maximálny náklad dokáže dron uniesť ani aký bude jeho operačný dosah pri plnom nasadení.

Aj napriek týmto otáznikom je však jasné, že Čína opäť ukazuje ambíciu posunúť hranice vojenskej techniky a priamo na mori priniesť novú generáciu bezpilotných strojov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP