V tomto texte boli použité materiály TASR.

Vietnam má pred sebou ambiciózny plán. Chce sa zaradiť medzi takzvaných ázijských tigrov a stať sa motorom hospodárskeho rastu v regióne. Táto ambícia však prichádza v čase, keď krajina čelí viacerým zložitým výzvam, od spomaľovania exportu cez klimatické riziká až po napätie v obchode so Spojenými štátmi.

Šéf komunistickej strany To Lam ešte koncom minulého roka vyhlásil, že prichádza „nová éra rozvoja“, čo sa vníma ako začiatok najodvážnejších ekonomických reforiem za celé desaťročia. Vietnam už doteraz prešiel pozoruhodnou premenou. Z chudobnej krajiny sa stalo výrobné centrum s diaľnicami, modernými budovami a rastúcou strednou triedou, podobne ako kedysi Čína. No model lacného exportu, na ktorom staval svoj úspech, začína narážať na limity.

Rast hospodárstva sa spomaľuje a zároveň sa komplikuje situácia vďaka clám, ktoré presadila administratíva Donalda Trumpa. Spojené štáty, ako najväčší odberateľ vietnamského exportu, uvalili 20-percentné clo na dovoz z Vietnamu, pričom na tovar podozrivý z prekládky až dvojnásobné. Vietnam sa tak síce vyhol drastickej sadzbe 46 percent, no aj súčasné opatrenia predstavujú vážnu brzdu.

Vláda v Hanoji preto prehodnocuje stratégiu a snaží sa posunúť od lacnej výroby k high-tech odvetviam. Investuje do počítačových čipov, umelej inteligencie či obnoviteľnej energie a firmám ponúka daňové úľavy aj podporu výskumu. Veľkú pozornosť venuje infraštruktúre. Plánuje jadrové elektrárne, vysokorýchlostnú železnicu spájajúcu sever a juh, ale aj vytvorenie dvoch finančných centier v Hočiminovom Meste a Danangu. Tie majú lákať zahraničný kapitál prostredníctvom jednoduchších pravidiel, daňových stimulov a priaznivejšieho podnikateľského prostredia.

Súčasťou premien je aj inštitucionálna reforma. Vietnam redukuje počet ministerstiev, ruší nízkoúrovňové byrokratické úrady a zlučuje 63 provincií do 34 väčších celkov, aby vytvoril dynamickejšie regionálne centrá. Zmena sa týka aj samotného pohľadu na podnikanie. Po prvý raz komunistická strana oficiálne označila súkromný sektor za „najdôležitejšiu silu“ v ekonomike. Projekty, ktoré boli kedysi výlučne v rukách štátnych gigantov, sa dnes otvárajú súkromným investorom.

ho či minovo mesto
Unsplash

Ambícia je jasná: do roku 2030 by Vietnam chcel vybudovať aspoň dvadsať firiem s globálnym dosahom. Cesta však nebude jednoduchá. Niektorí analytici upozorňujú, že proti reformám sa môže postaviť konzervatívne krídlo v strane, ktoré je úzko späté so štátnymi podnikmi. Záťažou sú aj klimatické hrozby: stúpajúca hladina morí, extrémne počasie či zhoršujúca sa kvalita pôdy, ktoré si vyžadujú nákladné opatrenia. Ďalším problémom je starnúca populácia, ktorá tlačí na sociálne služby a oslabuje pracovný trh.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP