Vedci odhalili fascinujúcu skutočnosť. Zdravé stromy ukrývajú viac ako bilión baktérií, húb a vírusov, čo naznačuje, že každý strom je v podstate samostatný ekosystém. Nový výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature ukazuje, že stromy nie sú len živé organizmy, ktoré rastú v pôde, ale celé živé svety plné mikrobiálneho života, odlišného v rôznych častiach dreva a zároveň špecifického pre jednotlivé druhy.

Tím vedcov zo Spojených štátov, vedený Jonom Gewirtzmanom z Yaleovej univerzity, analyzoval DNA zo 150 stromov naprieč 16 druhmi vrátane dubov, javorov a borovíc rastúcich v lesoch Yale-Myers v Connecticute.

Okrem dreva odobrali aj vzorky pôdy, aby porovnali mikrobiálne spoločenstvá a zistili, čo všetko sa skrýva vo vnútri živého organizmu. Výsledky ukázali, že v priemernom strome sa nachádza medzi 100 miliardami až jedným biliónom mikrobiálnych buniek, čo je zhruba jedna mikrobiálna bunka na každých 20 rastlinných buniek.

Jedinečné mikrobiómy, o ktorých sme doteraz nevedeli

Mikroorganizmy nie sú náhodne rozptýlené. Rôzne časti stromu, ako napríklad husté jadrové drevo a vonkajšie beľové drevo, majú odlišné mikrobiómy. Zatiaľ čo jadrové drevo je domovom mikroorganizmov, ktoré nepotrebujú kyslík, beľové drevo obsahuje druhy vyžadujúce kyslík. Každý druh stromu má svoj špecifický mikrobióm, vyvíjaný po tisíce rokov spolu s hostiteľom. Javor napríklad obsahuje veľké množstvo mikróbov, ktoré dokážu efektívne štiepiť cukry.

Pixabay (Úprava redakcie)

Katie Field, rastlinná biologička z Univerzity v Sheffielde, ktorá nebola priamo zapojená do výskumu, zdôraznila, že tieto zistenia zásadne menia pohľad na stromy. „Pomáhajú nám chápať ich nie ako izolované bytosti, ale ako komplexné, integrované ekosystémy s obrovskou sieťou mikrobiálneho života.“ Podobne ako mikrobióm ľudského tela ovplyvňuje naše zdravie, aj mikrobiómy stromov môžu byť kľúčové pre vitalitu, obranyschopnosť alebo dokonca pre starnutie a rozklad.

Výskum naznačuje, že rôzne mikrobiálne spoločenstvá menia koncentráciu plynov vo vnútri dreva, čo by mohlo ovplyvniť kolobeh uhlíka v lesných ekosystémoch.

Stromy nie sú len stromy

Vedci veria, že mikrobiómy by sa mohli stať novým nástrojom v lesnom hospodárstve či biotechnológiách a možno aj pri zlepšovaní odolnosti lesov voči klimatickým zmenám. Otázky, ktoré z výskumu vyvstávajú, sú nesmierne zaujímavé. Môžeme napríklad upraviť mikrobiómy stromov, aby boli odolnejšie voči suchu alebo patogénom? Alebo môžeme vďaka ich monitorovaniu sledovať dopady klimatických zmien?

Gewirtzman to vníma ako začiatok novej éry vo vede o lesoch a rastlinách. Zdôrazňuje, že trojbiliónový lesný porast na Zemi je najväčšou zásobárňou biomasy, ktorej mikrobiálne ekosystémy sme doteraz takmer nepoznali.

Botanici ako Michael Köhler z Univerzity v Halle-Wittenbergu však upozorňujú na potrebu opatrnosti. Podľa neho je priskoro používať mikrobiómy na meranie vplyvov klimatických zmien, hoci priznáva, že aj jeho tím práve skúma vplyv klímy na mikrobiómy semien a sadeníc v lúčnych oblastiach.

Výskum tak otvára dvere k novému spôsobu, ako vnímať stromy. Nie už len ako jednotlivcov, ale ako bohaté mikrosvety s vlastnou evolúciou, obyvateľmi a funkciami, ktoré možno jedného dňa pomôžu zachrániť naše lesy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky