V tomto texte boli použité materiály TASR.

Pre milióny ľudí s cukrovkou 1. typu znie život bez každodenných inzulínových injekcií ako sen. Najnovší výskum však prináša nádej, že sa môže stať realitou. Vedci vyvinuli experimentálnu liečbu, ktorá už po jednej dávke laboratórne vypestovaných pankreatických buniek umožňuje telu produkovať vlastný inzulín.

Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí bunky v pankrease, ktoré produkujú inzulín – hormón nevyhnutný na premenu glukózy na energiu. Celosvetovo postihuje vyše osem miliónov ľudí, ktorí sú odkázaní na pravidelné injekcie inzulínu. Tento liek, používaný už vyše storočia, spolu s modernými technológiami ako inzulínové pumpy či systémy na monitorovanie glukózy, pomáha diabetikom zvládať chorobu. Napriek tomu je každodenné riadenie hladiny cukru v krvi náročné a nové spôsoby liečby sú urgentne potrebné.

Podľa štúdie zverejnenej v časopise The New England Journal of Medicine prináša nová terapia revolučný prístup. Vedci použili ľudské kmeňové bunky, z ktorých v laboratóriu vypestovali pankreatické bunky schopné produkovať inzulín. Po podaní sa tieto bunky neusadia v pankrease, ale v pečeni pacienta, kde okamžite začnú pracovať. Zo 14 účastníkov štúdie desiati už rok po liečbe nepotrebovali inzulínové injekcie, pretože ich telo produkovalo dostatok vlastného inzulínu. Dvaja ďalší pacienti dokázali znížiť dávky inzulínu až o 70 %.

Beta bunky v pankrease produkujú inzulín, ktorý zabezpečuje rovnováhu cukru v krvi. Pri poruche tvorby inzulínu vzniká cukrovka. University of Washington

Liečba využíva stovky miliónov laboratórne vytvorených buniek, ktoré nahrádzajú tie, čo imunitný systém zničil. Na rozdiel od predchádzajúcich terapií, ktoré záviseli od pankreatických buniek od zosnulých darcov, nový prístup nie je obmedzený počtom darcov ani kvalitou ich buniek. To znamená väčšiu dostupnosť a potenciál pomôcť širšiemu okruhu pacientov.

Napriek sľubným výsledkom nie je cesta k tejto terapii bez prekážok. Pacienti musia užívať imunosupresívne lieky, aby ich telo neodmietlo nové bunky, čo prináša vedľajšie účinky ako hnačka, bolesti hlavy, nevoľnosť či zvýšená náchylnosť na infekcie. Počas štúdie došlo k dvom úmrtiam, ktoré však nesúviseli priamo s terapiou – jedno bolo spôsobené inou operáciou, druhé poškodením mozgu z minulosti. Tieto udalosti pripomínajú, že vývoj novej liečby je komplexný a vyžaduje starostlivé testovanie.

Spoločnosť stojaca za výskumom už rozšírila štúdiu na 50 pacientov, ktorí všetci dostali dávku buniek. Vedci pracujú na zhromaždení dostatočného množstva dát, aby mohli v roku 2026 požiadať o oficiálne schválenie terapie. Ak sa to podarí, mohla by sa stať prelomom pre milióny diabetikov, ktorí by sa mohli oslobodiť od každodenných injekcií a získať väčšiu slobodu v živote.