V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Slovensko čelí vážnym výzvam v oblasti energetiky, ktoré podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) nedokáže súčasný Národný energetický a klimatický plán (NEKP) efektívne riešiť. Asociácia na utorkovej tlačovej konferencii kritizovala nielen oneskorené prijatie plánu, ale aj jeho nízke ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov, ktoré sú kľúčové pre udržateľný rozvoj a splnenie záväzkov voči EÚ.

Slovenská vláda schválila plán až v apríli, a to s viac ako deväťmesačným oneskorením. Podľa výkonného riaditeľa SAPI Jána Karabu však nie je problémom len časový sklz, ale aj kvalita samotného dokumentu. „Ciele, ktoré sme si stanovili napríklad v oblasti nových zelených zdrojov a úspor energií, sú nižšie, ako nám vyplýva z požiadaviek legislatívy Európskej únie,“ upozornil Karaba. Slovensko tak podľa neho reálne hrozí, že nesplní záväzky týkajúce sa uhlíkovej neutrality a boja proti klimatickej zmene.

Spotreba porastie, no nové jadro nestačí

Jedným z najkritizovanejších bodov je plánovaný podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na spotrebe energií. Zatiaľ čo záväzok voči EÚ hovorí o potrebe dosiahnuť 35 % podiel do roku 2030, návrh NEKP predložený Ministerstvom hospodárstva SR počíta len s 25 %. Podľa odborníkov ide o zásadný rozdiel, ktorý by mohol spôsobiť, že Slovensko bude po roku 2030 vo väčšej miere závislé od dovozu elektriny.

SAPI zároveň poukázala na očakávaný nárast spotreby elektriny v najbližších rokoch. V dôsledku elektrifikácie priemyslu, rastúceho využívania tepelných čerpadiel v domácnostiach či rozvoja elektromobility sa podľa odborných odhadov môže celková spotreba elektriny do roku 2035 zvýšiť až o tretinu. „Už v roku 2035, teda o desať rokov, môže spotreba elektriny vzrásť na takmer 40 terawatthodín,“ vysvetlila Martina Repíková z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Práve preto by podľa nej mali byť OZE kľúčovým pilierom energetickej politiky.

Pixabay

Bez odstraňovania bariér Slovensko neobstojí

Slovenská vláda síce avizovala výstavbu nového jadrového zdroja, no podľa Jána Karabu tento projekt na pokrytie rastúcej spotreby nestačí. Zároveň upozornil, že podobné projekty sa často predlžujú a predražujú, čo spochybňuje ich včasné dokončenie. „Je otázne, či nový jadrový zdroj bude dokončený v roku 2040. Veterné, fotovoltické, vodné či geotermálne elektrárne sa dajú postaviť omnoho rýchlejšie,“ zdôraznil.

Asociácia tiež varuje, že bez odstránenia existujúcich administratívnych a legislatívnych prekážok výstavby obnoviteľných zdrojov nebude možné dosiahnuť požadovanú úroveň ich podielu. V súčasnosti podľa SAPI proces povoľovania nových OZE trvá neprimerane dlho, čo výrazne brzdí ich rozvoj.