V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Zahraničné subjekty podporované vládami cudzích krajín patria medzi najvážnejšie hrozby pre demokraciu v Európskej únii. Podľa predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) Olivera Röpkeho šíria tieto subjekty dezinformácie, ktoré majú za cieľ oslabiť dôveru v demokratické inštitúcie. Uviedol to v utorkovom rozhovore pre Európsku redakciu, ktorej súčasťou je aj TASR.

„Sú škodlivé pre našu demokraciu a narúšajú dôveru v naše demokratické inštitúcie,“ povedal Röpke. Podľa neho tieto zahraničné štruktúry často spolupracujú s domácimi aktérmi a cielene útočia na zraniteľné skupiny. Dezinformácie bývajú spojené s útokmi na menšiny, vrátane sexuálnych či rómskych komunít.

Právne nástroje ako základ obrany

Röpke zdôraznil potrebu právneho rámca, ktorý by bránil šíreniu škodlivého obsahu. „EÚ potrebuje kvalitný právny rámec, ktorý poskytuje napríklad Akt o digitálnych službách,“ povedal. Zdôraznil, že nejde o cenzúru, ale o dodržiavanie pravidiel. Kto tieto pravidlá porušuje, mal by byť potrestaný. Dôležitú úlohu v ochrane online priestoru pripisuje aj veľkým technologickým spoločnostiam.

Tie by mali byť podľa Röpkeho právne zaviazané k tomu, aby aktívne odstraňovali nepravdivý obsah a bojovali proti dezinformáciám na svojich platformách. Aj keď je umelá inteligencia často vnímaná ako potenciálna hrozba, Röpke verí, že môže byť užitočným nástrojom v boji proti dezinformáciám. Môže pomôcť odhaľovať deepfake materiály či identifikovať falošné správy.

Pixabay

„Musíme vytvoriť právne prostredie, ktoré je otvorené novým technológiám, ale zároveň musíme trvať na určitých pravidlách,“ uviedol. Akt o umelej inteligencii považuje za dobrý prvý krok. Rovnako pozitívne hodnotí aj všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), hoci pripúšťa, že EÚ by mohla spraviť viac. EHSV má podľa neho pripravené odporúčania, ako lepšie využiť AI v prospech firiem aj zamestnancov.

AI by mala zlepšiť pracovné podmienky

Röpke tiež upozornil na potrebu regulovať využívanie umelej inteligencie na pracoviskách. Podľa neho musí EÚ zaručiť, že nové technológie spravia pracovné miesta atraktívnejšie a pomôžu zlepšiť podmienky zamestnancov. Pri tvorbe legislatívy by preto mali byť prítomní aj zástupcovia odborov.

Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý združuje zamestnávateľov, odbory a ďalšie záujmové skupiny, zohráva kľúčovú poradnú úlohu v rámci inštitucionálneho rámca EÚ. Spolu s Výborom regiónov slúži ako hlas občianskej spoločnosti v diskusiách o budúcnosti Európy.