Téma zážitkov blízkych smrti (tzv. NDE – near-death experiences) je fascinujúca nielen pre laikov, ale čoraz viac aj pre neurovedcov. Nový prehľadový výskum vedený belgickou Univerzitou v Liège prichádza s odvážnym pokusom zjednotiť množstvo čiastkových teórií o tom, čo sa vlastne deje v ľudskom mozgu počas kritických momentov ohrozenia života, upozorňuje MedicalPress.

Za šialeným zážitkom je zrejme chémia

Výsledkom je nový interdisciplinárny rámec s názvom NEPTUNE – model, ktorý kombinuje poznatky z neurobiológie, psychológie, evolučnej biológie a výskumu psychadelík. Počas zástavy srdca alebo iného vážneho kolapsu klesá prietok krvi do mozgu, čo spúšťa celú reťazovú reakciu – hypoxiu, nárast CO₂, acidózu a pokles energetickej molekuly ATP. Výsledkom je doslova výbuch neurotransmiterov v rôznych mozgových okruhoch:

  • Serotonín (5-HT2A): halucinácie, pocit neskutočna
  • Dopamín: emočné zafarbenie zážitkov
  • Noradrenalín a acetylcholín: uchovávanie spomienok
  • GABA a endorfíny: útlm bolesti, pokoj, eufória

Niektoré z týchto mechanizmov sa prekrývajú s účinkami psychadelických látok ako DMT či ketamín – čo vysvetľuje vizuálne a mystické obrazy počas NDE. Zážitky ako „opustenie tela“, spomalenie času či stretnutie s „bytosťami“ nie sú podľa vedcov dôkazom posmrtného života, ale dôsledkom špecifických mozgových reakcií na extrémny stres.

anusorn_nakdee/freepik

Model NEPTUNE však ide ďalej – pripúšťa, že tieto stavy mohli mať evolučnú funkciu. Thanatóza, teda predstieranie smrti, je známa u mnohých živočíchov. Podobne by mohli byť NDE prastarou obranou, ktorá mala zvýšiť šancu na prežitie alebo znížiť utrpenie pri neodvratnej smrti.

Hoci je model NEPTUNE zatiaľ teoretický, jeho tvorcovia plánujú rozsiahle testovanie – cez EEG záznamy pri resuscitáciách, MRI štúdie počas umelého spánku či porovnávanie so stavmi navodenými psychadelikami. Otvorené ostávajú aj otázky týkajúce sa definície mozgovej smrti. Ak totiž mozog vykazuje aktivitu aj po zástave srdca, možno bude potrebné prehodnotiť niektoré etické a klinické štandardy.

Život po smrti

V nedávnej štúdii sa vedci zaoberali aj životom po smrti, i keď nie vo forme, v akej si ho ľudia často predstavujú. Výskumníci totiž našli nové mnohobunkové formy života, ktoré vznikli z buniek mŕtveho organizmu a objavili tak „tretí stav“ existencie. Niektoré bunky fungujú v prípade, ak majú prístup k živinám, kyslíku, bioelektrickým alebo biochemickým signálom a dokážu tak po smrti vytvoriť mnohobunkové štruktúry

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP