Vedci našli život po smrti. Vytvorili organizmy v „treťom stave existencie“

Život a smrť vnímame ako protiklady. Vedci však prišli s novým objavom, ktorý zmení naše chápanie týchto hraníc. Objavili nové mnohobunkové formy života, ktoré vznikli z buniek mŕtveho organizmu a objavili tak „tretí stav“ existencie. O prelomovom výskume informoval portál BGR.

Posúvanie hranice medzi životom a smrťou

Vedecká štúdia bola uverejnená v časopise Physiology a opisuje, ako niektoré bunky fungujú v prípade, ak majú prístup k živinám, kyslíku, bioelektrickým alebo biochemickým signálom a dokážu tak po smrti vytvoriť mnohobunkové štruktúry s novými funkciami.

V eseji, ktorá bola publikovaná v The Conversation, spoluautori novej recenzie biológovia Peter Noble a Alex Pozhitkov tvrdia, že tento novoobjavený „tretí stav“ bude pre vedcov výzvou, ako chápu správanie buniek.

Pixabay

Tretí stav existencie

Tretí stav podľa vedcov spochybňuje štandardné správanie buniek. Keď sa húsenica premení na motýľa, je vopred určená cesta pre bunky. Existuje len málo prípadov, keď sa organizmy menia takými spôsobmi, ktoré nie sú vopred určené. Vedci zistili, že kožné bunky, ktoré boli získané z embryí uhynutých žiab sa dokázali prispôsobiť podmienkam v Petriho miske. Spontánne sa reorganizovali do mnohobunkových organizmov, ktoré vedci nazvali ako xenoboti.

Vedci spozorovali jav, ktorý presahoval pôvodné biologické úlohy organizmov. V živom embryu žaby sa riasinky (malé štruktúry podobné vlasom) používajú na pohyb hlienu. Xenoboti ich používali na navigáciu a pohyb vo svojom okolí. Xenoboti sú schopné tzv. kinematickej sebareplikácie, čiže dokážu fyzicky kopírovať svoju štruktúru a funkcie bez toho, aby rástli. Tento proces sa líši od tradičných foriem replikácie, čo zahŕňa rast.

Nové pohľady na adaptabilitu buniek

Tieto objavy ukazujú, že bunkové systémy majú vrodenú schopnosť sa prispôsobovať a narúšajú predstavu, že bunky a organizmy sa vyvíjajú podľa vopred určených spôsobov. Tretí stav naznačuje, že smrť organizmu môže zohrávať dôležitú úlohu v tom, ako sa život v priebehu času transformuje a vyvinie.

Avšak to, určité bunky a tkanivá prežijú, ovplyvňuje niekoľko faktorov, ako podmienky prostredia, metabolická aktivita a konzervačné techniky. Rôzne typy buniek majú aj rôznu dobu prežitia.

Organizmy sú známe tým, že sa menia spôsobmi, ktorým úplne nerozumieme. Tieto organizmy, ktoré vedci vyvinuli, disponujú s novými funkciami, ktoré ich výrazne odlišujú od iných organizmov. Bioboti tak umožňujú vedcom vytvoriť niečo, čo dokáže robiť viac než to bolo pôvodne určené, napríklad môžu opraviť poškodené neurónové bunky.

Tretí stav tak ponúka nové pohľady na adaptabilitu buniek a ponúka aj možnosti na nové spôsoby liečby. Radikálne premeny, ktoré prejavili skúmané organizmy existujúce za hranicami života a smrti v treťom stave je potrebné ešte ďalej preskúmať

Čítajte viac z kategórie: Novinky