Veda opäť ukazuje, že riešenia klimatickej krízy môžu byť rovnako kreatívne ako praktické. Vedci z Northwestern University vyvinuli nový stavebný materiál, ktorý by mohol výrazne znížiť uhlíkovú stopu stavebného priemyslu. Vzniká z morskej vody, oxidu uhličitého a elektriny, a ponúka hneď dvojitý prínos – náhradu za ťažený piesok aj základ pre betón, ktorý zachytáva uhlík.

Betón je najpoužívanejší syntetický materiál na svete, no zároveň patrí medzi najväčších producentov emisií CO₂. Jeho výroba je energeticky náročná, uvoľňuje obrovské množstvo skleníkových plynov a spotrebováva piesok ťažený z pobreží a riečnych korýt, čo často vedie k závažným environmentálnym škodám. O téme informoval portál BGR.

Materiál podľa potreby

Nový prístup vedcov preto kombinuje dostupné a lacné suroviny – morskú vodu a oxid uhličitý – a využíva elektrochemický proces, ktorého výsledkom je biela pasta zložená z uhličitanu vápenatého a hydroxidu horečnatého. Tento proces napodobňuje prírodné deje, aké používajú koraly či mušle pri tvorbe svojich schránok.

Vedci môžu upravovať vlastnosti pasty podľa konkrétnych potrieb – napríklad zmenou napätia, rýchlosti prúdenia alebo času reakcie. Takto dokážu vyrobiť rôzne tvary, veľkosti a pórovitosť, ideálne pre použitie v betónových zmesiach, omietkach alebo dokonca farbách, ktoré by mohli aktívne viazať uhlík.

Pexels

Najväčšou prednosťou tejto technológie je jej všestrannosť. Pasta môže nahradiť tradičný piesok a štrk pri výrobe cementu, čím sa znižuje potreba ťažby prírodných surovín. Zároveň ide o betón bez cementu, čo by mohlo zmeniť celú podstatu stavebných materiálov, ako ich dnes poznáme.

Emisie sa menia na zdroj energie

Na rozdiel od klasického cementu, ktorý pri výrobe vypúšťa CO₂, nový materiál ho pohlcuje. Navyše, pri elektrochemickej reakcii vzniká aj vodík ako vedľajší produkt, ktorý môže slúžiť ako čistý zdroj energie.

Tím vedcov vidí veľký potenciál v kombinácii tejto technológie s existujúcimi cementárňami, ktoré by mohli recyklovať vlastné emisie priamo na mieste. Zvlášť výhodné by to bolo pre závody v blízkosti pobrežia, ktoré by mohli čerpať morskú vodu priamo do reaktorov a premieňať CO₂ na pevné, použiteľné stavebné látky.