V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Hladina svetových morí v roku 2024 stúpla rýchlejšie, než vedci predpokladali, a dosiahla hodnoty, ktoré vyvolávajú vážne obavy o budúcnosť pobrežných oblastí. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vo štvrtok zverejnil analýzu, podľa ktorej bol minuloročný nárast spôsobený nezvyčajným otepľovaním oceánov a topením pevninského ľadu. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Podľa údajov NASA stúpla v roku 2024 hladina svetových morí o 0,59 centimetra. Pôvodné predpovede vedcov rátali s nárastom len o 0,43 cm, čo predstavuje výrazný rozdiel. „Každý rok je trochu iný, ale je jasné, že hladina oceánu naďalej stúpa a tempo nárastu je čoraz rýchlejšie,” uviedol vedec NASA Josh Willis.

Hlavnými príčinami tohto nárastu boli podľa odborníkov otepľovanie oceánov a topenie pevninského ľadu.

Desať centimetrov za tri desaťročia

NASA sleduje zmeny hladiny morí od roku 1993 pomocou satelitných meraní. Analýza ukazuje, že za posledných 30 rokov stúpla priemerná hladina morí o približne desať centimetrov. „Zvyšovanie hladiny oceánov je jedným z najvýraznejších dôsledkov klimatických zmien spôsobených človekom,“ uvádza NASA vo svojej správe.

Oceány sa totiž otepľujú v súlade so zvyšovaním priemernej teploty Zeme. Tento nárast teploty je priamym dôsledkom emisií skleníkových plynov, ktoré sú spojené s ľudskou činnosťou – najmä spaľovaním fosílnych palív a odlesňovaním. Rok 2024 sa zároveň stal najteplejším rokom od roku 1850, kedy sa začali viesť systematické záznamy o globálnej teplote.

Pexels

Teplota Zeme sa zvyšuje čoraz rýchlejšie, čo vedie k ďalšiemu otepľovaniu oceánov a topeniu ľadovcov. NASA varuje, že ak sa súčasný trend nezmení, môžeme očakávať ďalšie zrýchlenie stúpania hladiny morí. To predstavuje vážne riziko pre pobrežné komunity a ostrovné štáty, ktoré sú priamo ohrozené stúpajúcou hladinou vody.

Milióny ľudí v ohrození

Podľa NASA a ďalších odborníkov môže stúpajúca hladina morí do konca storočia vysídliť milióny ľudí. Ohrozené sú najmä oblasti ako Bangladéš a juhovýchodná Ázia, nízko položené tichomorské ostrovy, pobrežné mestá ako New York, Miami či Benátky.

Riziká spojené s týmto procesom zahŕňajú častejšie záplavy, stratu poľnohospodárskej pôdy a zhoršenie prístupu k pitnej vode v niektorých oblastiach.