Spoločnosť Colossal Biosciences chce do roku 2028 oživiť mamuta srstnatého. V rámci toho plánu vytvorili geneticky upravené myši, ktoré nesú kľúčové vlastnosti mamuta z doby ľadovej. Vytvorenie „vlnitých myší“ pomohlo vedcom lepšie pochopiť, ako fungujú gény zodpovedné za jeho srstnatý vzhľad a metabolizmus. Na tému upozornil portál IFLScience.

Výsledkom experimentu sú huňaté myši s podobnou srsťou, ako mali mamuty. Vedci pomocou pokročilého genetického inžinierstva upravili sedem génov, ktoré súvisia s rastom, štruktúrou srsti, aj s lipidovým (tukovým) metabolizmom, čo sú znaky, ktoré umožňovali mamutom prežiť extrémne podmienky.

„Mamutia“ myš

Vedci sa chceli obrátiť na najbližšieho žijúceho príbuzného mamuta a to je slon ázijský, avšak je chránený a gravidita trvá 22 mesiacov, čo obmedzovalo experiment. Vhodným kandidátom sa stala myš.

„Myš má 20-dňovú graviditu. Je to tiež cicavec. Sú si celkom vzdialené príbuzné – od seba oddelené približne 200 miliónmi rokov evolúcie – ale tie isté gény a génové rodiny, ktoré sú spojené s vlastnosťami, ako je chlpatosť u slona a mamuta sa vyskytujú aj u myší,“ uviedla biologička Beth Shappiro.

Vedci sa nespoliehali len na náhodné experimentovanie. Analyzovali 59 genómov mamutov starých od 5 000 do 1,2 milióna rokov a porovnali ich so súborom 121 genómov slonov. Chceli tak presne identifikovať génové sekvencie, ktoré súvisia s prispôsobením sa chladu.

„Nečakali sme, že budú také roztomilé“

„Nevložili sme do myši len tak mamutie gény, to by nedávalo žiadny zmysel,“ vysvetlila Shappiro. Vedci identifikovali špeciálne varianty génov, ktoré boli v mamutích genómoch odlišné od ázijských slonov a následne ich upravili pomocou pokročilých technológií.

„Neobjavili sme žiadne nečakané následky, len roztomilosť. Nečakali sme, že budú také roztomilé,“ uviedol generálny riaditeľ Colossal, Ben Lamm.

Geneticky upravené myši majú trikrát dlhšiu srsť než bežné myši, vďaka génu FGF5, ktorý reguluje rast. Textúra je výsledkom zmien v génoch FAM83G , FZD6 alebo TGM3. Navyše majú aj kučeravé fúziky, čo je tiež znak rekonštrukcie mamutov.

Výskumníci zdôrazňujú, že nevytvárajú nového živočícha, ale testujú genetické mechanizmy, ktoré viedli k adaptácií mamutov na chladné podmienky.

„Premýšľame o funkčnom oživení vyhynutých druhov. Nikdy nebude možné priviesť niečo späť, čo by bolo geneticky, fyziologicky a správaním stopercentne identické s vyhynutým druhom, ale to nie je naším cieľom,“ povedala Shappiro.

Spoločnosť tvrdí, že mamuty môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri obnove arktických ekosystémov. Ako obrovské bylinožravce by pomohli potláčať rast stromov a podporovať návrat rozsiahlych stepí, čím by sa zvýšila fotosyntetická produktivita a znížilo sa zachytávanie tepla v krajine.

Čítajte viac z kategórie: Novinky