V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Univerzity Komenského v Bratislave priniesli novú látku na boj proti nebezpečným baktériám. Konkrétne proti streptokokom. Tento proteín s antimikrobiálnym účinkom môže podporiť liečbu rôznych infekcií. Vrátane tých, ktoré postihujú močový a pohlavný systém alebo komplikovane sa hojacich rán.

Nový preparát, známy ako endolyzín, má predpoklad účinne pôsobiť na patogény Streptococcus agalactiae, ktoré predstavujú významné riziko pre tehotné ženy a novorodencov. U osôb so zníženou imunitou môžu tieto baktérie vyvolať závažné zdravotné problémy, ako sú meningitída, infekcie močových ciest či toxický šok. Hoci sú antibiotiká často používané v liečbe bakteriálnych infekcií, pre ich vedľajšie účinky sa hľadajú nové možnosti. Medzi tie patrí práve vývoj endolyzínov.

Generatívna AI 

S rozšírením umelej inteligencie (AI), ako je napríklad ChatGPT, prichádzajú aj výzvy spojené s hardvérom, ktorý je nevyhnutný na jej prevádzku. Na prevádzku týchto náročných systémov sa využívajú špecializované grafické karty (GPU) a iný výkonný hardvér. Zariadenia potrebné na prevádzku AI aplikácií sú nielen náročné na energiu, ale aj rýchlo starnú. To znamená, že v krátkom čase zastarávajú a stávajú sa elektronickým odpadom.

Vedci vytvorili model, ktorý odhaduje, že do roku 2030 môže elektroodpad z generatívnych aplikácií dosiahnuť až 5 miliónov ton. V roku 2023 predstavoval tento odpad 2 600 ton, no podľa modelu by tento objem mohol narásť až na 2,5 milióna ton ročne. Odborníci odporúčajú zavedenie princípov obehového hospodárstva a zvýšenie recyklácie súčiastok. Mohlo by to pomôcť tento problém zmierniť.

Pixabay

Rekonštrukcia upírky z Poľska

V rámci archeologického výskumu v Poľsku prišla na svetlo rekonštrukcia tváre ženy, ktorá žila pred približne 400 rokmi a bola považovaná za upírku. Telo mladej ženy, známej miestnymi ako Zosia, našli v hrobe z 17. storočia. Mala na hlave hodvábnu pokrývku a zámok na palci. Symbolizovalo to opatrenia proti údajnému návratu z mŕtvych. Vedci rekonštrukciu jej tváre realizovali pomocou 3D tlače lebky a plastelíny, čím sa priblížili k jej podobe. Tento postup im umožnil vytvoriť realistický obraz ženy na základe poznatkov o kostnej štruktúre, veku a pohlaví. Zosine ochorenia, prejavujúce sa bolesťami hlavy či omdlievaním, pravdepodobne prispeli k špekuláciám o jej nadprirodzených schopnostiach.

Aktuálne výsledky slovenskej a svetovej vedy ponúkajú prísľub pre medicínu aj technológie, no upozorňujú aj na potenciálne problémy, ako je rastúci elektroodpad. Kým slovenský antimikrobiálny proteín predstavuje šancu na efektívnejšiu liečbu, elektroodpad z AI poukazuje na výzvy, ktoré súvisia s modernými technológiami a ochranou životného prostredia.