V nasledujúcom texte boli použité materiály TASR.

Materiáloví vedci z Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (SAV) dosiahli úspech na poli mechanochémie. Získali patent na metódu výroby kompozitných magnetických práškov autonómnym mletím. Tento vývoj je výsledkom intenzívneho výskumu na ústave a predstavuje zásadný krok v oblasti zelených chemických technológií.

Patent, o ktorom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková, zahŕňa unikátny postup využívajúci akustickú energiu na generovanie mechanických síl. Umožňuje to tak výrobu materiálov s minimálnym dopadom na životné prostredie.

Rezonančné akustické miešanie ako ekologické riešenie

Kľúčovým prvkom novej technológie je tzv. rezonančné akustické miešanie (Resonant Acoustic Mixing – RAM). Vedkyňa Mária Fáberová z Ústavu materiálového výskumu SAV uvádza, že RAM technológia využíva akustickú energiu na vytváranie mechanických síl potrebných pre chemické procesy. Vd’aka tomu sa znižuje spotreba tradičných chemických činidiel a energie. Táto metóda sa ukazuje ako veľmi efektívna pri výrobe magneticky mäkkých kompozitov, ktoré sú využívané v priemysle pre ich výhodné magnetické vlastnosti.

V rámci vývoja tejto technológie úzko spolupracovala SAV s americkou spoločnosťou Resodyn Acoustic Mixers, ktorá je významným hráčom v oblasti vývoja zelených technológií. Táto spoločnosť zaradila slovenský patent medzi významné inovácie vo svojej zbierke technických abstraktov. Podporuje tým význam RAM technológie pre priemyselné aplikácie, a to najmä pri ekologickejšom prístupe k chemickým procesom. Patent tak otvára cestu k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu riešeniu pri výrobe rôznych materiálov a predstavuje inovatívnu alternatívu ku klasickým chemickým procesom.

RAM, akustické miešanie, akustika
ResodyneÚ RAM

Mechanochémia a jej prínos

Mechanochémia, ako vysvetľuje Tináková, funguje na princípe mechanického pôsobenia, ako je napr. drvenie alebo miešanie, ktoré dodáva energiu potrebnú pre chemické reakcie. Tento ekologickejší prístup tak pomáha znižovať spotrebu chemických látok a odpadov. To je v súlade so súčasným trendom ekologickej udržateľnosti. Slovenskí vedci sa tak podieľajú na riešení globálnych environmentálnych výziev a posúvajú hranice materiálového výskumu v prospech udržateľnej budúcnosti.

Nový patent nie je len potvrdením kvality práce slovenských výskumníkov, ale aj ukážkou ich odhodlania prispievať k inováciám, ktoré môžu mať dopad na priemysel na celom svete.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú