Človek je pre planétu Zem azda to najnebezpečnejšie, čo vyprodukovala. Je nám úplne jedno, že sa naša klíma zhoršuje, topia sa ľadovce a dýchame totálne znečistený vzduch. Hlavne, že najväčšie korporácie, ktoré poškodzujú environmentálne prostredie sa nabalia a planétu nechajú v katastrofálnom stave.

Zmenu klímy už dávno pociťujeme v dennodennom živote, pritom si to možno ani sami neuvedomujeme. Uvedomujú si to však kompetentní v dvoch obľúbených európskych krajinách, ktorým globálne otepľovanie spôsobuje zbytočné „papierovačky“. O kurióznej téme informovalo BBC a Guardian.

Posúvajú hranice

Klimatické zmeny a intenzívne topenie alpských ľadovcov opäť posúvajú hranicu medzi Talianskom a Švajčiarskom. Dôsledkom týchto katastrofálnych zmien spôsobených človekom, sa musia obe krajiny prispôsobiť a prehodnotiť svoju geografickú delimitáciu.

Prírodné hranice medzi týmito dvoma krajinami totiž často tvoria rozvodia a horské hrebene ľadovcov. Avšak ich pohyb a zmeny spôsobené topením nútia kompetentných posúvať oficiálne hranice. Ako uviedla švajčiarska vláda, ide o významné zmeny, ktoré sú priamym dôsledkom klimatických zmien.

Švajčiarsky Bern už dohodu schválil, na podpis čaká taliansky Rím. Po ratifikácii oboma krajinami budú zverejnené konkrétne zmeny v oblasti medzi obcami Zermatt v Švajčiarsku a Cervinia v Taliansku, konkrétne okolo miest Testa Grigia, Plateau Rosa, Rifugio Carrel a Gobba di Rollin.

Google Mapy

Dlhodobý problém, ktorý sa zhoršuje

Podobné úpravy hraníc nie sú nové. Už v roku 2000 došlo k posunu hranice v oblasti lanovky Furggsattel, ktorá sa po posune ocitla na švajčiarskej strane. Európske letá sú totiž čoraz teplejšie, čo urýchľuje topenie ľadovcov. Podľa meteorologickej služby Copernicus stratil ľadovec Theodul medzi rokmi 1973 a 2010 až štvrtinu svojej hmotnosti, čo viedlo k posunu hraníc o ďalších sto metrov. Taliansky ľadovec Dosdè sa za posledný rok posunul dokonca o sedem metrov.

Najnovšie údaje ukazujú, že Švajčiarsko stratilo medzi rokmi 2021 a 2023 až desatinu svojich ľadovcov. Švajčiarska Akadémia vied uvádza, že rýchlosť topenia je dramatická – za dva roky stratili alpské ľadovce toľko hmoty, ako v období medzi rokmi 1960 až 1990.

Dôsledky pre každodenný život

Ústup ľadovcov je jedným z najviditeľnejších následkov globálneho otepľovania, ktorý ovplyvní nielen hranice, ale aj zásoby vody a poľnohospodárstvo v regióne. V najbližších rokoch bude topenie ľadovcov plniť rieky vodou počas letných mesiacov, no predpokladá sa, že do konca 21. storočia väčšina alpského ľadu zmizne. To bude mať vážny dopad na dostupnosť pitnej vody a produkciu potravín.

Zvyšovanie hladiny morí, ktoré spôsobuje topenie ľadovcov, bude mať globálne dôsledky. Mohlo by dôjsť aj k dočasnému nárastu ľadovcových jazier a lavín, čo prinesie nové riziká pre horské oblasti. Švajčiarski vedci varujú, že tieto zmeny budú mať trvalý vplyv nielen na Alpy, ale aj na globálne klimatické podmienky.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia