Jadrová fúzia sa v budúcnosti môže stať centrálnou formou energetickej produkcie na Zemi, dovtedy ale musí prekonať ešte množstvo prekážok a výziev, s ktorými sa momentálne snažia vedci vysporiadať. Ako upozorňuje portál LiveScience, fyzikom sa podarilo lepšie objasniť stabilitu fúzie prekvapivým spôsobom, pri ktorom im pomohla majonéza s vlastnosťami, ktoré by od nej nik nečakal.

Objasňuje extrémne podmienky

Vedci v rámci novej štúdie, ktorej výsledky zverejnili prostredníctvom APS, použili na výskum jadrovej fúzie majonézu. Tú umiestnili do zariadenia, kde došlo k jej rozvíreniu. Ako vysvetľujú samotní autori tohto výskumu, majonézu si vybrali práve kvôli tomu, že sa bežne správa ako pevná hmota, avšak po vystavení tlakovému gradientu začína tiecť.

Majonéza tak môže v takýchto experimentoch pomôcť lepšie pochopiť fyzikálne procesy, ktoré nastávajú pri extrémne vysokých teplotách a tlakoch dosahovaných vo vnútri fúznych reaktorov. Výhodou je, že môžu tieto podmienky vďaka majonéze skúmať aj bez toho, aby boli nútení spomínané podmienky reálne dosiahnuť, čo celý výskum zásadne zjednodušuje.

QST

To samozrejme neznamená, že je možné fúziu skúmať úplne bez jej dosiahnutia. Niektoré dôležité procesy si ale môžu vedci lepšie odpozorovať a objasniť skôr, než zapnú nejaký experimentálny reaktor. Ten môžu navyše vďaka získaným poznatkom z predbežného výskumu vopred pripraviť a vylepšiť.

Ešte ich čaká veľa práce

Skúmaním majonézy vo víriacom zariadení vedci prišli na to, pri ktorých podmienkach je stále možný návrat k elastickému stavu a zistili ako je možné čo najviac oddialiť alebo úplne potlačiť nestabilitu vo fúznom reaktore.

Prekvapivým zistením sú aj podmienky, pri ktorých môže byť vyprodukované vyššie množstvo energie, čo je z hľadiska efektivity fúzie v skutočnej energetike nesmierne dôležité.

Nedávno sa americkým vedcom podarilo posunúť vpred aj chladenie fúznych reaktorov, ktoré po prvý raz otestovala pomocou tekutého lítia. Lítium však v takomto reaktore zohráva aj ďalšiu úlohu – funguje totiž ako médium recyklujúce izotopy vodíka, čím je znižované nežiadúce chladenie plazmy.

Vedci experimentovali aj s rôznymi prúdmi, aby zabezpečili čo najlepšie chladenie bez toho, aby tekutý kov špliechal. Podarilo sa tak dosiahnuť tok s rýchlosťou až 1 m/s.

Čítajte viac z kategórie: Novinky