Čierna diera nachádzajúca sa v strede galaxie J1120+0641 neprestáva vedcov udivovať ani po rokoch. Táto čierna diera z čias Kozmického úsvitu jednoducho nemala existovať a nedokážeme je vysvetliť akceptovanými modelmi a teóriami. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Vedcom nedá spávať

Čierna diera v srdci J1120+0641 presahuje miliardu hmotností Slnka. Hoci poznáme aj väčšie čierne diery, problém je, že predmetný objekt vznikol len 770 miliónov po Veľkom tresku. Zatiaľ našimi teóriami nedokážeme objasniť, ako mohla čierna diera za tak krátky čas narásť do tak enormných rozmerov.

ESO/M. Kornmesser

Za zmienku stojí aj fakt, že predmetná galaxia bola objavená v roku 2011 a na niekoľko rokov zostala najvzdialenejšou známou kvazarovou galaxiou. Kvazary sú galaxie s centrálnou supermasívnou čiernou dierou, ktorá rýchlo konzumuje okolité plyny a prach, čím vytvára jasné svetlo.

Galaxia J1120+0641 je predmetom skúmania viac ako desať rokov, pričom až nedávne pozorovania prostredníctvom JWST dokázali vyvrátiť jednu teóriu o jej vzniku. Všetky merania totiž naznačujú, že galaxia J1120+0641 je až „prekvapivo normálna“, čo otvára dvere exotickým vysvetleniam.

Čo (ne)vieme?

Rýchlosť, akou môže čierna diera konzumovať materiál má svoje limity. Nad nimi by tlak žiarenia prekročil gravitačnú silu, čím by zabránilo ďalšiemu prísunu materiálu do čiernej diery. Čierne diery však tento limit na krátky čas môžu prekročiť, čo sa nazýva super-Eddingtonova akrécia. To bolo aj jedným z možných vysvetlení tejto záhady.

ESO/M. Kornmesser/Midjourney/Úprava redakcie

Na skúmanie super-Eddingtonovej akrécie potrebovali vedci dáta s vysokým rozlíšením, ktoré mohol poskytnúť len najsilnejší vesmírny teleskop všetkých čias. Analýza údajov získaných z JWST ukázala, že čierna diera sa  „kŕmi“ na okolitom materiály pomerne normálne a bez akýchkoľvek extrémnych procesov.

Neexistuje dokonca ani žiadny dôkaz o nadmernom množstve prachu v jej okolí, čo by mohlo viesť k nesprávnym odhadom jej hmotnosti. Inak povedané, J1120+0641 je úplne normálny kvazar.

Je teda isté, že super-Eddingtonova akrécia nie je riešením pre rast supermasívnej čiernej diery na počiatku vesmíru. Iné teórie potom naznačujú, že čierne diery vznikali z akýchsi „zárodkov“ alebo „semien“, teda pozostatku po kolapse enormne veľkých hviezd, alebo zhlukov hmoty, ktoré by im oproti súčasným čiernym dieram dali výhodu v počiatočnej hmotnosti.

Ak sa nám podarí objaviť viac gigantov podobných čiernej diere J1120+0641, vyššie spomínané vysvetlenie zostane jediným esom v rukáve, ktoré máme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky