Napoleon Bonaparte sa vyjadroval o delostrelectve ako o „kráľovi vojny“, ktorý môže rozhodnúť o výsledku konfliktu. Západné štáty rolu delostrelectva ako „kráľa vojny“ čiastočne opustili, vďaka spoliehaniu sa na vzdušnú nadvládu. Práve lietadlá operujúce slobodne vo vzduchu majú zabezpečiť eliminovanie cieľov na dlhé vzdialenosti, ako sme to videli pri operácii Púštna búrka či vo vojnách v bývalej Juhoslávii.

Čo sa ale stane, keď ani jedna strana nevie získať vzdušnú nadvládu, ukazuje práve vojna na Ukrajine. Delostrelectvo sa teraz stáva veľmi dôležitou zbraňou a podľa National Interest stojí za 80 percentami strát na oboch stranách.

Kým Rusko si drží výhodu v počte delostreleckých systémov a v počte munície, Ukrajina zas disponuje sofistikovanejšími, presnejším kúskami s dlhším doletom. Miláčikom západných médií sa stal hlavne raketomet HIMARS, ktorý sa osvedčil v prvom roku vojny pri zásahoch ruskej logistiky a kritickej infraštruktúry.

Lockheed Martin

V skutočnosti ale HIMARS nie je jediným špičkovým zariadením, ktoré majú Ukrajinci k dispozícii. V minulosti sme písali, že Rusi majú veľký rešpekt pred francúzskym CAESAR-om.

Veľmi účinný je aj salvový raketomet M270, ktorý v niektorých ohľadoch prekoná aj spomínaný HIMARS. Jeho veľkou výhodou je, že dokáže pojať dvakrát toľko munície ako miláčik médií. M270 tak dokáže odpáliť 12 rakiet (G)MLRS za 60 sekúnd, zatiaľ čo HIMARS šesť. Rovnaký rozdiel je aj v prípade taktickej balistickej strely ATACMS. M270 dokáže uniesť a odpáliť dve tieto strely, HIMARS jednu.

Na Kryme rozpútal peklo

Nie je preto prekvapením, že na útoky pomocou ATACMS si Ukrajinci vyberajú práve M270 pred HIMARS-om. Ukazuje to aj nedávne video útoku M270, ktorého rakety ATACMS mali mieriť na Ruskom okupovaný polostrov Krym.

Práve toto územie je horúcim miestom, kde Ukrajinci majú navrch nad Rusmi. Polostrov je neustálym terčom ukrajinských striel, ktoré mieria hlavne na protivzdušnú obranu Krymu, vojenskú štruktúru a zásobovanie.

Niektorí experti veria, že víťazstvo Kyjeva môže prísť prostredníctvom Krymu, teda ak dokážu polostrov premeniť na miesto neudržateľné pre Rusov. Okupované územie by sa tak ľahko mohlo stať vyjednávacím čipom pre Ukrajincov.

Komputer Swiat uvádza, že do útoku na Krym boli zapojené štyri systémy M270. Každý z nich vystrelil dve strely MGM-140 ATACMS. Na polostrov tak mierilo celkovo osem striel ATACMS.

Ak by Ukrajinci použili rovnaký počet vozidiel HIMARS, dokázali by odpáliť len štyri strely. M270 je tak výhodnejší pri operáciách, kde je potrebné zasypať nepriateľa väčším počtom rakiet.

Ukrajinci zrejme cielili na ruské radarové zariadenie používané na satelitnú komunikáciu a monitorovanie vzdušného priestoru. Cieľ útoku len ukazuje na snahu Ukrajiny „oslepiť protivzdušnú obranu Krymu“, a tak pripraviť pôdu pre stíhačky F-16, ktoré by mali byť dodané Kyjevu tento rok.

Čítajte viac z kategórie: Novinky