Údajná planéta Vulcan obiehajúca okolo hviezdy 40 Eridani A, domovská planéta pána Spocka, je v skutočnosti len ilúziou vyvolanou aktivitou hviezdy. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v aprílovom čísle vedeckého časopisu The Astronomical Journal. TASR informuje na základe správy servera Phys.org.

Informácia o tom, že okolo hviezdy 40 Eridani A (známej aj ako HD 26965) by mohla obiehať planéta, vyvolala v roku 2018 veľký rozruch. Hviezda totiž vstúpila do povedomia širokej verejnosti vďaka seriálom a filmom zo sci-fi univerza Star Trek. Obiehala ju planéta Vulcan, domovská planéta pána Spocka, ktorého stvárnil Leonard Nimoy. Už o päť rokov neskôr však nadšenie schladili indície, podľa ktorých planéta možno vôbec neexistuje. Tie teraz už zrejme definitívne potvrdili merania spektrografu NEID z observatória v Arizone.

Vedci na detekciu extrasolárnych planét (planét nachádzajúcich sa inde ako v slnečnej sústave) používajú množstvo rôznych metód, dve najúspešnejšie však sú tranzitná metóda a metóda radiálnej rýchlosti.

Tranzitná metóda využíva malý pokles jasu hviezdy v momente, keď popred ňu prechádza planéta – takto sa doteraz podarilo objaviť väčšinu planét. Vyžaduje však, aby planéta obiehala okolo svojej domovskej hviezdy v rovine umožňujúcej pozorovanie jej prechodu popred disk hviezdy rovnako, ako zo Zeme pozorujeme prechody Merkúru a Venuše pred Slnkom.

O čosi menej „plodným“ spôsobom detekcie je metóda radiálnej rýchlosti, ktorá využíva nepatrné zmeny svetla vyžarovaného hviezdou. Tie spôsobuje Dopplerov jav, teda zmena vlnovej dĺžky a frekvencie elektromagnetických (alebo zvukových) vĺn vyvolaná relatívnym pohybom zdroja a pozorovateľa. Príkladom Dopplerovho javu je zmena tónu zvuku sirény blížiacej a vzďaľujúcej sa sanitky – zvukové vlny sirény blížiacej sa sanitky sú zhustené, preto je jej tón vyšší, zvukové vlny vzďaľujúcej sa sirény sú viac roztiahnuté, tón sirény je preto nižší.

Hlavnou výhodou metódy radiálnej rýchlosti je, že ňou možno detegovať aj planéty, ktoré počas obehu z nášho pohľadu neprechádzajú popred svoju materskú hviezdu. Obiehajúca planéta spôsobuje striedavé približovanie a vzďaľovanie sa hviezdy, vlny svetla vysielané hviezdou sa preto striedavo zhusťujú a rozťahujú podobne ako zvukové vlny v príklade so sanitkou. Táto metóda detekcie je však najúspešnejšia pri veľkých a masívnych planétach schopných spôsobiť výraznejší pohyb hviezdy, pri menších a ľahších planétach môže byť jej použitie problematické a nepresné.

Na možnosť, že okolo 40 Eridani A v skutočnosti žiadna planéta neobieha, upozorňovali vedci už v roku 2018. Namerané výsledky mohla podľa nich spôsobiť nielen tzv. superzem (planéta väčšia ako Zem, no menšia ako Neptún), vzniknúť mohli aj vibráciami či pohybmi hviezdy.

Spektrograf NEID analyzoval údajný signál planéty spolu so svetlom z rôznych vrstiev vonkajšej časti hviezdy – fotosféry. Výsledky analýzy však ukázali príliš veľké rozdiely hodnôt a existenciu planéty vyvrátili. Zmeny svetelného spektra hviezdy teda vyvoláva niečo iné, napríklad kombinácia prúdenia materiálu v konvektívnej zóne pod povrchom hviezdy a chromosférických flokúl, útvarov v atmosfére hviezdy, ktoré vznikajú nad oblasťami zvýšeného žiarenia (fakulami) vyskytujúcimi sa vo fotosfére.

Výsledky štúdie zrejme už definitívne zničili nádej na existenciu domovskej planéty pána Spocka podobne ako umelá čierna diera vytvorená romulánskym zloduchom Nerom, priniesli však aj jedno pozitívum – dokázali vysokú presnosť meracích prístrojov schopných rozpoznať zmeny svetelného spektra spôsobené planétou od zmien vyvolaných pohybmi útvarov na povrchu vzdialených hviezd. Práve táto presnosť môže vedcom v ďalších prípadoch zabezpečiť spoľahlivé a hodnotné údaje.