India plánuje postaviť na obežnej dráhe svoju vlastnú vesmírnu stanicu

India plánuje postaviť stanicu na obežnej dráhe Zeme a vyslať človeka na Mesiac. Sonda InSight zachytila na Marse dosiaľ najsilnejšie otrasy pôdy a obyvatelia Spojených štátov mali pred niekoľkými dňami možnosť sledovať prstencovité zatmenie Slnka. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky, tentoraz z oblasti skúmania vesmíru.

India do roku 2040 plánuje postaviť vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Zeme a vyslať človeka na Mesiac, vyhlásil v utorok indický premiér Nárendra Módí. Letový test modulu pre let na Mesiac sa má uskutočniť 21. októbra. Ide o kľúčovú súčasť prvej indickej misie s ľudskou posádkou Gaganján (Vesmírne plavidlo). Indická vesmírna výskumná organizácia (ISRO) zatiaľ nestanovila presný harmonogram misie, mala by však odštartovať do konca roku 2024. India má v pláne aj pristátie na Marse, vyslanie orbitálnej sondy na Venušu a v spolupráci s Japonskom aj vyslanie ďalšej sondy na Mesiac.

Sonda InSight, ktorú na povrch Marsu vyslal americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA), zachytila dosiaľ najsilnejšie otrasy pôdy na tejto planéte. Otrasy pôdy s magnitúdou 4,7 zachytila sonda ešte v máji. Štúdiu s výsledkami výskumu tento týždeň zverejnil odborný časopis Geophysical Research Letters. Vedci pôvodne predpokladali, že „marsotrasenie“ spôsobil dopad vesmírneho telesa, pretože Mars nemá platňovú tektoniku ako Zem.

„Dospeli sme k názoru, že najsilnejšie marsotrasenie zaznamenané sondou InSight malo tektonický pôvod, nie dopadový. Je to dôležité zistenie, ktoré dokazuje, že aj zlomy na Marse môžu spôsobovať silné otrasy pôdy,“ vyhlásil vedúci autor štúdie Ben Fernando, planetológ z Oxfordskej univerzity.

„Absencia krátera na fotografiách počas pátrania po tomto silnom marsotrasení predstavuje významný míľnik pri interpretácii seizmických signálov na Marse. Poskytuje nám veľmi cenné informácie o distribúcii seizmickej aktivity na Marse, ktoré budú v budúcnosti kľúčové pri plánovaní misií s ľudskou posádkou,“ vyhlásil planetárny geológ Constantinos Charalambous, spoluautor štúdie a jeden z vedúcich geologickej pracovnej skupiny misie, ktorý pôsobí na Kráľovskej univerzite v Londýne.

V meste Albuquerque v americkom štáte Nové Mexiko dav ľudí sledoval, ako Mesiac prechádza medzi Slnkom a Zemou v najvzdialenejšom bode od našej planéty. Keďže Mesiac bol tak ďaleko, nezakrýval Slnko úplne a vytváral efekt ohnivého kruhu. Najvýraznejšia dráha prstenca prechádzala cez niekoľko veľkých miest vrátane Eugene v Oregone a San Antonia v Texase. Čiastočné fázy zatmenia trvali hodinu alebo dve pred a po zatmení.

Zatmenie prechádzalo cez Mexiko a Strednú Ameriku, potom cez Kolumbiu a severnú Brazíliu do Južnej Ameriky a skončilo sa pri západe Slnka v Atlantickom oceáne. Zatmenia Slnka majú výrazný vplyv na horné vrstvy atmosféry, napríklad na ionosféru, ktorá je plná nabitých častíc a je zodpovedná za odrážanie a lom rádiových vĺn.