Rádioastronómovia objavili záhadný rádiový signál pulzujúci z miesta vzdialeného 15 000 svetelných rokov. Ten môže naznačovať existenciu doposiaľ nevideného druhu hviezdy. Na tému upozornil portál ScienceNASA/ICRARAlert.

Zvláštny objav

Ako píše portál ArsTechnica, objekt dostal pomenovanie GPM J1839–10, a keďže v pravidelných intervaloch vysiela záblesky rádiovej energie, svojim správaním tak trochu pripomína pulzar. Fyzika za ním je však trochu divná.

ICRAR

Vo vesmíre má mnoho objektov periodický signál. Najznámejšie z týchto objektov sú samozrejme pulzary, čo sú neutrónové hviezdy, ktoré sa otáčajú veľmi veľkou rýchlosťou, pričom vysielajú lúče rádiovej energie. Pulzary však svoje rádiové signály vysielajú každých pár sekúnd. V novej štúdii publikovanej v žurnále Nature bol ale objavený typ objektu, ktorý sa otočí len raz za niekoľko minút.

Presnejšie tento objekt opakuje svoje signály s periodicitou 1 320 sekúnd, alebo teda 22 minút. V tejto periodicite dochádza k oknu dlhému 400 sekúnd, kedy môže dôjsť k záblesku rádiového žiarenia, ktoré trvá od 30 do 300 sekúnd. GPM J1839–10 teda neprodukuje krátke, rýchle a intenzívne signály, ale svoj záblesk rozloží do 30 a viac sekundového impulzu s nižšou energiou a relatívne dlhou prestávkou.

Pablo Carlos Budassi/Wikimedia

Prehľadávaním archívnych údajov sa ukázalo, že tento objekt to robil už v roku 1988, čo zasa naznačuje, že nejde o žiadny prechodný jav, ale v skutočnosti môže tento objekt produkovať takéto signály už desiatky rokov.

Nový typ neutrónovej hviezdy

Ako objasnil rádioastrónóm s prezývkou Andromeda321 na Reddite, autori štúdie sa nazdávajú, že GPM J1839–10 by mohol predstavovať úplne novú triedu hviezd – veľmi pomalé pulzary. Potvrdenie existencie takýchto objektov by bolo v rádioastronómii niečo skutočne výnimočné. Doposiaľ sa totiž vedci nazdávali, že pulzary sa musia otáčať omnoho rýchlejšie, aby vysielali intenzívne rádiové lúče – ak by sa otáčali pomalšie jednoducho sa „vypnú“.

SARAO; Daniel López/IAC; Marianne Annereau; NCRA; CSIRO/Dragonfly Media; AUI/NRAO; ESA

„Tento pozoruhodný objekt spochybňuje naše chápanie neutrónových hviezd a magnetarov, ktoré sú jedny z najexotickejších a najextrémnejších objektov vo vesmíre,“ uvádza Hurley-Walker . „Objekt, ktorý sme objavili sa otáča príliš pomaly na to, aby produkoval rádiové vlny – je pod hranicou smrti“ dodal.

Ako ďalej objasňuje Hurley-Walker, profil pozorovaného svetla je veľmi podobný impulzom, ktoré k nám vysielajú magnetary – typ neutrónovej hviezdy. Za predpokladu, že ide o magnetar by nič z toho čo pozorujeme ale nemalo byť možné.

„Aj napriek tomu však vidíme rádiové žiarenie. Nejde pritom len o malé množstvo žiarenia. Každých 22 minút totiž tento objekt vyžaruje až päť minút trvajúce impulzy energie na rádiovej vlnovej dĺžke a robí to už najmenej 33 rokov. Akýkoľvek mechanizmus za tým stojí, je skutočne výnimočný“, uvádza Hurley-Walker.

Nie až tak výnimočné

V širšom kontexte však stojí za zmienku, že nájdenie nezvyčajných signálov, ktoré sa opakujú v podivných časových mierkach, nie je také úplne nezvyčajné a v rádioastronómii k takýmto objavom dochádza pomerne často.

Pohľad na "The Great Galactic Burper" NRL/SBC Galactic Center Radio Group

Príkladom môže byť „The Great Galactic Burper“, ktorý v minulosti vysielal rádiové záblesky každých 77 minút, pričom záblesk trval celých 10 minút. Tento objekt pritom svoje záblesky na Zem vysielal niekoľko rokov, až kým v roku 2007 nezmizol. Do dnešných dní nikto nevie, čo tieto záblesky spôsobovalo.