Dnes je známych 1.28 milióna dráh asteroidov, toto číslo však v najbližších rokoch dramaticky narastie. „Už o pár rokov počet známych planétiek a ich dráh dosiahne 5 až 10 miliónov,“ uviedol pre TASR slovenský astronóm Peter Vereš, ktorý už roky pôsobí v Centre pre planétky (MPC) na pôde Harvardského a Smithsonovho centra pre astrofyziku v americkom Bostone.

Práve na stránke tohto špičkového vedeckého pracoviska https://minorplanetcenter.net možno sledovať, ako denne pribúdajú novoobjavené planétky. Ako povedal Peter Vereš, ich počet by sa mal znásobiť, keď o dva roky začne pracovať nový ďalekohľad s 8,4 metrovým primárnym zrkadlom na Observatóriu Very Rubinovej v Chile (VRO). Ďalším významným prispievateľom sa v roku 2028 stane vesmírny teleskop NEO Surveyor.

Astronóm Peter Vereš o tom informoval TASR pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa asteroidov. Organizácia spojených národov ho vyhlásila na 30. jún, keďže v tento deň v roku 1908 nad Sibírou do atmosféry Zeme vletelo – a vzápätí explodovalo – teleso neskôr nazvané Tunguzský meteor. Cieľom tohto dňa je zvýšiť povedomie verejnosti o asteroidoch aj ako o potenciálnej hrozbe, keďže ich zrážka so Zemou môže mať vážne až katastrofálne následky.

Hoci väčšie objekty sa vedcom darí zmapovať, menšie dokážu prekvapiť. „Tesné priblíženia k Zemi, najmä tých najmenších asteroidov s priemerom pár metrov, sú časté, pretože malých objektov je najviac – v okolí Zeme sú ich milióny. Metrové objekty na Zem dopadajú v desiatkach ročne, ale iba od roku 2008 sme ich začali detegovať ďalekohľadmi. Odvtedy sme takto objavili sedem malých asteroidov tesne pred dopadom na Zem, vždy menej ako 24 hodín pred impaktom. Našťastie vždy boli veľmi malé a zhoreli v atmosfére,“ povedal pre TASR Peter Vereš.

V tomto roku išlo o objekt 2023 CX1, ktorého úlomky padli do Francúzska a podarilo sa ich rýchlo nájsť. Aj vďaka tomu, že vedci pár hodín pred dopadom objekt sledovali a dopredu vedeli, kam dopadne. Skutočne vydýchnuť si však mohlo ľudstvo po objavení pomerne veľkého asteroidu 2023 DZ2 s priemerom 50 až 60 metrov.

„Objav sme zverejnili iba deväť dní pred tesným preletom, kedy sa k Zemi priblížil na polovičnú vzdialenosť k Mesiacu. Jeho niekoľkodňové sledovanie pred tesným priblížením naznačovalo, že sa v roku 2026 zrazí so Zemou. Nasledujúca kampaň pozorovaní zo Zeme aj z vesmíru, vrátane radaru však pomohla zrážku v roku 2026 vylúčiť,“ konštatoval Peter Vereš.

Medzinárodný deň asteroidov si pripomínajú odborníci aj laickí fanúšikovia astronómie na celom svete – a pochopiteľne aj zamestnanci Centra pre planétky spolu so zástupcami nadácie B612.

Nadácia podporuje objavovanie a mapovanie asteroidov s cieľom predísť zrážke s nimi. Pomenovanie získala podľa fiktívnej planétky, na ktorej podľa známeho autora Antoina de Saint-Exupéryho býval Malý Princ.

„Počet tesných priblížení, povedzme menej ako je vzdialenosť Zem – Mesiac, z roka na rok rastie. Ale len vďaka tomu, že naše schopnosti vidieť a sledovať čoraz menšie objekty sa stále zlepšujú. Môže za to kombinácia faktorov: vylepšené prehliadky oblohy, ktoré financuje zväčša NASA, ale aj rastúci počet astronómov amatérov, a tiež softvér – ako napríklad synthetic tracking –, ktorý umožňuje aj s malým ďalekohľadom vidieť pomerne málo jasné objekty. Softvér a informačné technológie v našej branži dominujú. Aj u nás v Centre MPC sa najnovšie zamestnávajú softvéroví inžinieri namiesto astronómov,“ vysvetlil astronóm.