Astronómovia na celom svete sú ohromení z objavenia obrovského solárneho tornáda na Slnku. Nikdy predtým nepozorovali niečo tak impozantné. Na tému upozornil portál iMeteo.

Historicky najväčšie tornádo

Objav sa podarilo uskutočniť prostredníctvom zariadenia NASA Solar Dynamics Observatory, pričom všetko nasvedčuje tomu, že môže ísť o potenciálne najvyššie tornádo, aké sa v slnečnej sústave podarilo zaznamenať. Tornádo na Slnku rástlo celé tri dni, pričom dosiahlo výšku až 120 000 kilometrov, píše portál Space.

Po dosiahnutí tejto výšky sa tornádo zrútilo do oblaku zmagnetizovaného plynu, pričom kolaps tornáda vyvrhol značné množstvo materiálu zo slnečnej atmosféry do okolitého priestoru. Ako však upozorňuje aj portál SpaceWeather, kolaps tornáda a vyvrhnutý materiál priamo našu planétu nijakým spôsobom neovplyvnia.

„Tento víriaci stĺp plazmy vysoký ako 14-Zemí pršal na Slnko kvapky žeravého materiálu o veľkosti Mesiaca,“ uviedol astrograf Andrew McCarthy.

https://twitter.com/AJamesMcCarthy/status/1637189824317894656?s=20

Prejav magnetického poľa

Za zmienku stojí aj fakt, že na rozdiel od tornád na Zemi, ktoré sú formované vetrom, sú tie na Slnku výsledkom magnetizmu. Magnetické polia na Slnku sa totiž krútia v špirále a ťahajú za sebou oblaky plazmy. Hoci vznik samotného tornáda na Slnku nie je žiadnou novinkou, astronómovia tak gigantické tornádo ešte nikdy nepozorovali.

Ako však v rozhovore prezradil riaditeľ Astronomického ústavu SAV, Peter Gömöry, „Všetky pozorovateľné javy solárneho cyklu sú v podstate prejavom zmeny magnetického poľa. Počas cyklu sa magnetické pole postupne mení z magnetického poľa podobnému ako ma tyčový magnet, teda z bipolárneho cez kvadrupolárne znovu na bipolárne.“

Výrazná aktivita Slnka

Tornádo však nie je jediná zaujímavá vec, ktorá sa v poslednej dobe odohrala na našej materskej hviezde. V atmosfére Slnka sa totiž otvorila gigantická koronálna diera, ktorá mieri priamo na nás, upozorňuje portál IFLScience.

Ako uvádza portál LiveScience, pozorovaná koronálna diera je širšia ako 20 Zemí, pričom experti z NOAA predpovedajú, že dnes (piatok 24. marca) zasiahnu Zem stredne silné geomagnetické búrky.

Z otvorenej koronálnej diery k nám totiž Slnko vyslalo balík nabitých častíc, ktoré sa stretnú s magnetickým poľom našej planéty. Našťastie pre nás, táto spŕška častíc bude pre naše technológie viac-menej neškodná, pričom najvýraznejším prejavom budú rozsiahle polárne žiary, ktoré sa dostanú aj do nižších zemepisných šírok.

NASA očakáva, že dôjde ku geomagnetickým búrkam kategórie G2 (stredne veľká). Búrky tejto úrovne, našťastie, nie sú významne nebezpečné, môžu však spôsobiť menšie výpadky v elektrickej sieti a mierne ovplyvniť funkciu satelitov na obežnej dráhe. Závažnejšie riziko by ale v tomto prípade našim technológiám hroziť nemalo.

Geomagnetické búrky sú spôsobené nárazom slnečného vetra do magnetosféry Zeme po tom, čo Slnko vyvrhlo mračno koronálnej hmoty. Vplyvom zvýšeného tlaku solárneho vetra najprv dôjde k stlačeniu magnetosféry, zvýšeniu pohybu plazmy v tomto priestore a aj k vyššiemu elektrickému prúdu v ionosfére.

Čo sa týka samotných koronálnych dier, tie sú na Slnku pomerne bežné, avšak vzhľadom na to, že väčšinou sa vyskytujú blízko slnečných pólov, ich aktivita na Zem nemá veľký vplyv.

Podobne ako sú slnečné škvrny chladnejšie oblasti na samotnom Slnku, tak sa koronálne diery skladajú z plazmy s nižšou teplotou v atmosfére Slnka – koróne.

Z koronálnych dier pritom môže uniknúť vysokorýchlostný prúd častíc, ktoré následne unikajú do vesmíru. V ojedinelých prípadoch, niektorá koronálna diera môže mieriť na nás a prúd častíc dokáže zasiahnuť magnetické pole Zeme a spôsobiť geomagnetickú búrku.