Astronómovia objavili úplne novú kométu, ktorej orbitálna perióda vyráža dych. Ako informuje ScienceAlert, okolo Slnka naposledy preletela pred vyše 80 000 rokmi, teda ešte pred tým, než došlo k výbuchu supervulkánu Toba a zníženiu ľudskej populácie na iba asi 15 000 jedincov. Už čoskoro preletí okolo Slnka znovu a predpovede sú nesmierne priaznivé.

Môžu sa zmeniť

S objavom novej kométy C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS) pomohlo observatórium ATLAS v Južnej Afrike, ktoré sa vďaka tomu dostalo aj do jej názvu a nezávisle tiež vďaka snímkam čínskemu observatóriu C‘-ťin šan tchien-wen-tchaj, ktoré boli vyhotovené ešte začiatkom januára. Jedná sa o jedno z najmodernejších čínskych observatórií, ktorého história sa píše už takmer 100 rokov.

Najbližšie k Slnku sa táto kométa dostane 28. septembra 2024 a neskôr, 13. októbra, sa dostane aj najbližšie k Zemi. Astronómovia predpovedajú, že sa jej magnitúda na oblohe vyšplhá až na 0,7, vďaka čomu sa vyrovná aj tým najjasnejším hviezdam. Pri prelete okolo Zeme môže dokonca dosiahnuť magnitúdu -0,2, vďaka čomu bude, okrem Slnka a Mesiaca, najjasnejším objektom na oblohe.

Predpovede sú zatiaľ len predbežné a nie je možné s istotou povedať, ako veľmi jasná táto kométa bude. Podľa niektorých výpočtov nie je vylúčená ani magnitúda -5, avšak najprv musí prežiť prelet okolo Slnka. Takýto blízky prelet dokáže vplyvom intenzívneho žiarenia a silných slapových síl podobné objekty roztrhať na kusy.

Nesmierne rýchla – takmer ju stratili

C/2023 A3 (Tsuchinshan–ATLAS) sa pohybuje rýchlosťou až cez 290 000 km/h a momentálne sa nachádza medzi obežnými dráhami Saturnu a Jupiteru. Astronómovia ju navyše na chvíľu stratili po tom, čo vyhotovili jej snímky v januári a opäť sa ju podarilo identifikovať až vo februári vďaka observatóriu ATLAS, vysvetľuje EarthSky.

Ak predpovede vyjdú a všetko pôjde hladko, kométu bude možné koncom budúceho roka pozorovať aj voľným okom a pri skutočne dobrých podmienkach to platí aj pre jej chvost, ktorý vznikne blízkym preletom okolo Slnka. Kométy majú hneď dva chvosty. Tým prvým je prachový chvost, ktorý tvoria častice uvoľnené z kométy počas sublimácie ľadu. Nazýva sa koma, z latinského slova pre vlas, na ktorý sa takýto chvost podobá.

Druhý chvost je iónový a vzniká ionizáciou molekúl v kome pomocou solárneho ultrafialového žiarenia. Výsledky tímu dokazujú, že magnetické pole iónového chvosta ostáva aj dlho po tom, čo sa samotná kométa rozpadne.