Pod tektonickými doskami Zeme sa skrýva vrstva čiastočne roztavenej horniny, o ktorej ľudstvo doteraz ani len nevedelo, informuje ScienceAlert. Vedcom sa ju podarilo identifikovať v novej štúdii, ktorej výsledky zverejnili vo vedeckom žurnále Nature Geoscience, pričom tento objav môže pomôcť v chápaní pohybu tektonických dosiek.

Dôležitý parameter

Novoobjavená vrstva roztavenej horniny, prúdiacej v astenosfére, zemskej vrstvy nachádzajúcej sa vo vrchnom plášti, sa nachádza v hĺbke od 100 do 150 km. Vrchná vrstva astenosféry je podľa vedcov mäkšia, než sa pôvodne zdalo a podarilo sa identifikovať aj konkrétne vlastnosti jednotlivých vrstiev v samotnej astenosfére, pričom sa môžu tieto rozdiely rozprestierať po celej ploche vrstvy.

Táto nová vrstva dostala názov „melt“, teda tavenina a experti dodávajú, že z lokálneho hľadiska nemusí mať žiaden vplyv. V rámci novej štúdie zmapovali astenosféru pomocou seizmických snímok zemského plášťa a ako sa ukázalo, keď seizmické vlny narazili do hornej vrstva astenosféry, badateľne spomalili. Tento údaj naznačuje, že sa jedná o roztavenejšiu časť, než iné.

LEONELLO CALVETTI/DREAMSTIME

A aj keď nižšia hustota materiálu často znamená lepšiu schopnosť prúdenia, v tomto prípade to pravdou nie je. Junlin Hua, vedúci novej štúdie, vysvetľuje, že roztavenie materiálu v takýchto prípadoch nemusí mať nutne veľký vplyv na jeho viskozitu.

Materiál sa totiž správa úplne inak extrémnych podmienkach, ktoré začínajú v takýchto hĺbkach panovať – nejedná sa len o vysokú teplotu, ale tiež tlak.

Vplyv na plášť je minimálny

Napriek rozsiahlosti a vlastnostiam tejto vrstvy je jej vplyv na plášť minimálny, píše ScienceDaily. Vedci predpokladali, že sa tektonické dosky pohybujú v závislosti od prúdov roztaveného materiálu pod nimi, avšak presné detaily tohto procesu ostávali dlho nejasné. Nové poznatky týkajúce sa taveniny naznačujú, že za samotnými prúdmi stoja variácie v teplote a tlaku.

Argonne National Labs

Aj keď novo identifikovaná vrstva veľký vplyv na tektonické dosky nemá, pre výskum astenosféry sa jedná o nesmierne dôležitý objav. Len na základe úplneho a presného chápanie tejto vrstvy je totiž možné lepšie pochopiť aj tektonickú aktivitu a lepšie tak porozumieť aj ďalším geologickým procesom, ktoré sú s ňou spojené.

O zemskom vnútri toho veda ešte vždy mnoho nevie a často sa spolieha len na modely zakladajúce sa na dátach, ktoré vidíme zvonku.

Galéria výskumu Mesiaca a plánovaných misií

GALÉRIA+ 4

Aj keď je polomer Zeme vyše 6 000 km, najhlbší ľuďmi vytvorený vrt siaha do hĺbky len niečo cez 12 km. Pozrieť sa na vnútro Zeme priamo je tak prakticky nemožné, keďže nám bránia extrémne podmienky – už pri hĺbke približne 9 km sa môže teplota vyšplhať na vyše 260 °C.