Ako informuje prostredníctvom tlačovej správy Európska vesmírna agentúra (ESA), Európa úspešne pokračuje v projekte stíhačky komét. Tento jedinečný projekt sa skladá hneď z troch sond a vo vesmíre má počkať niekoľko rokov na správny cieľ, ku ktorému sa vydá až po vyhodnotení ideálneho momentu.

Kľúčový kontrakt potvrdzuje vývoj

ESA podpísala kontrakt s medzinárodnou technologickou korporáciou OHB (Otto Hydraulic Bremen), ktorej dcérske spoločnosti sa nachádzajú v rôznych európskych krajinách ako Nemecko, Taliansko a dokonca aj Česko (OHB Czechspace). Spoločnosť pomôže so stavbou stíhačky komét (Comet Interceptor), ktorá zatiaľ nemá zvolený presný cieľ a práve preto je jedinečná.

Podobné sondy sú väčšinou vyvíjané a konštruované pre konkrétny cieľ, avšak Comet Interceptor má navštíviť prichádzajúcu kométu, ktorá v čase výberu len čerstvo vstúpila do Slnečnej sústavy. Nájsť takýto cieľ a rýchlo preň vyvinúť špecifickú sondu, postaviť ju, poslať do vesmíru a dobehnúť kométu je extrémne náročné a prakticky nemožné.

Comet Interceptor sa preto bude skladať z až troch kozmických sond. Tie budú na vhodný cieľ, ktorý dokážu včas dobehnúť, čakať na libračnom bode L2 až do troch rokov. Cieľom sú kométy s dlhými periódami, ktoré môžu navštíviť vnútornú Slnečnú sústavu len raz za 200 rokov, prípadne ešte menej.

ESO/M. Kormesser

Chcú získať medzihviezdny materiál

Okrem vzdialenej kométy chcú vedci priamo a zblízka pozorovať aj objekt z medzihviezdneho priestoru. Získanie vzoriek jeho materiálu je totiž nesmierne vzácne a má potenciál vysvetliť mnohé otázky či rozšíriť znalosti o tom, ako funguje nielen medzihviezdny priestor, ale tiež ďalšie hviezdne sústavy.

Môžu byť úplne iné

Európa sa tak môže dostať ku kométe, ktorá prišla z Oortovho mračna obklopujúcemu Slnečnú sústavu. Vedci dúfajú, že takýto objekt nemusel prejsť rovnakými procesmi ako iné navštívené kométy a môže tak obsahovať pre výskum vzácny materiál spred 4,6 miliardy rokov, keď sa Slnko a planéty ešte len formovali.

ESA

Kým za dvomi sondami tejto misie stojí ESA, tretiu z nich postaví japonská vesmírna agentúra JAXA. Štart misie je predbežne naplánovaný na rok 2029 a to na novej rakete Ariane 6 (vo verzii 62 s dvomi prídavnými raketovými motormi na pevné palivo namiesto štyroch). Predpokladaná dĺžka misie je 5 rokov a celá sonda má pri štarte vážiť len asi 850 kg, čo sa však môže nakoniec líšiť po implementovaní rôznych zmien a vylepšení.

Približne dva týždne pred priamym stretom s kométou dôjde k oddeleniu dvoch ďalších sond, pričom všetky tri budú podrobne skúmať zloženie a vlastnosti navštíveného objektu. Vedci chcú na základe získaných údajov zhotoviť aj 3D obraz kométy a priestoru okolo nej.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú