Konečne zistíme, či sme vo vesmíre sami. Cez dva kontinenty postavia 130 000 antén, ktoré zachytia úplne všetko

Po dlhých troch desaťročiach vývoja v Austrálii a Južnej Afrike konečne oficiálne začala výstavba najväčšieho rádioastronomického observatória na svete.

Toto nové vedecké zariadenie bude patriť vôbec medzi tie najväčšie na Zemi a poskytne astronómom nové pozorovacie prostriedky na skúmanie tých najzákladnejších otázok o vesmíre. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Najcitlivejšie rádioastronomické observatórium je oficiálne vo výstavbe

Reč je o observatóriu Square Kilometer Array (SKA), ktoré je považované za akési „dieťa“ astronómov z celého sveta, ktorí v 80. rokoch minulého storočia začali skúmať, ako by rádiové vlny mohli porozprávať nové príbehy o histórii vesmíru.

SKAO

Koncept projektu bol navrhnutý ešte v roku 1991, pričom pre overenie jeho koncepcie vznikli dva separátne projekty.

Ten prvý je známy pod názvom ASKAP (Australian Square Kilometre Array Pathfinder), čo je sieť rádiových antén o priemere 12 metrov. Observatórium je v prevádzke od roku 2012 a za ten čas stihlo prísť s mnohými prevratnými zisteniami.

Nedávno sa prostredníctvom ASKAP podarilo detegovať na rádiových vlnových dĺžkach tisíce rádiových zdrojov, ktoré sme nikdy predtým nevideli. Drvivú väčšinu z detegovaných signálov pritom tvoria „galaxie nachádzajúce sa milióny alebo dokonca miliardy svetelných rokov za Veľkým Magellanovym mrakom“. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Druhým je observatórium MeerKAT v Južnej Afrike, kde sa nachádza sústava parabolických antén s priemerom 13,5 metra. Výstavba MeerKAT začala v roku 2016. Medzi nedávne významné objavy patrí napríklad detekcia takmer tisícky záhadných stĺpcov hmoty, ktoré sú organizované a rozosiate v priestore po skupinách.

Nové observatórium, ktoré je nástupcom spomínaných projektov a stane sa najväčším rádioastronomickým observatóriom na svete, bude podľa generálneho riaditeľa SKA Philipa Diamonda „jedným z najväčších vedeckých počinov ľudstva.“

Leží na dvoch kontinentoch

Observatórium bude pozostávať zo 131 072 antén umiestnených v austrálskom Wajarri (SKA-Low) a 197 parabol umiestnených v Karoo v Južnej Afrike (SKA-Mid), píše portál TheGuardian.

Ako vyplýva z názvu, austrálska časť projektu bude zameraná na nízkofrekvenčné rádiové signály, pričom SKA bude v tomto rozsahu až 8-krát citlivejšie, ako existujúce observatória. Navyše, oblohu bude mapovať až 135-krát rýchlejšie. V Južnej Afrike zasa bude vybudované pole rádiometrov pre strednú frekvenciu.

SKAO

Sarah Pearce, riaditeľka SKA-Low, sa na margo tohto observatória vyjadrila, že SKA v najbližších 50 rokov zmapuje všetko od zrodu až po zánik galaxií, postará sa o hľadanie nových typov gravitačných vĺn a zásadným spôsobom rozšíri hranice chápania vesmíru.

„SKA bude dostatočne citlivé na to, aby zachytilo letiskový radar na planéte obiehajúcej hviezdu (od Zeme) vzdialenú desiatky svetelných rokov, takže môže zodpovedať aj tú najväčšiu otázku zo všetkých: Sme vo vesmíre sami?,“ uviedla Pearce.

Po uvedení do prevádzky koncom tohto desaťročia, bude observatórium SKA vďaka svojej citlivosti využívané najmä na detekciu rádiových signálov vysielaných kozmickými zdrojmi vzdialenými niekoľko miliárd svetelných rokov.

„Aby sme uviedli citlivosť SKA do perspektívy, SKA by mohlo detegovať mobilný telefón vo vrecku astronauta na 225 miliónov kilometrov vzdialenom Marse,“ uviedol Danny Price.

Čítajte viac z kategórie: Novinky