Doteraz najľahšia neutrónová hviezda zmiatla vedcov, čosi také nemalo vôbec existovať. Ako informuje ScienceAlert, môže sa jednať o špeciálny typ kvarkovej hviezdy, ktorú ľudstvo doteraz neobjavilo a mnohí neverili, že vôbec môže existovať. Táto hybridná hviezda je ľahšia ako Slnko a vedci volajú po presnejšom výskume.

Porušuje teóriu neutrónových hviezd

Pozostatok supernovy dostal názov HESS J1731-347 a dosahuje len 77 % hmotnosti Slnka, pričom predošlá najľahšia neutrónová hviezda dosahovala 1,17-násobok jeho hmotnosti. Všetko naznačuje tomu, že je tento objekt skutočne neutrónovou hviezdou, avšak svojou hmotnosťou porušuje teóriu, podľa ktorej nemôžu hviezdy tohto typu s tak nízkou hmotnosťou existovať.

To znamená, že vedcom chýbajú zásadné informácie o týchto hviezdach alebo sa v skutočnosti jedná o úplne inú hviezdu, než si mysleli. Môže totiž ísť o takzvanú „čudnú“ hviezdu, ktorá pozostáva do značnej miery z „čudnej“, čo je kvarková hmota zložená z „čudných“ kvarkov“ a má množstvo exotických vlastností. S klasickou hmotou je prakticky neporovnateľná a ľudstvu ju študuje vďaka urýchľovačom častíc.

ESO/L.Calçada

Podľa tejto teórie vyzerá čudná hviezda rovnako ako neutrónová, avšak obsahuje oveľa väčšie množstvo elementárnych častíc v podobe čudných kvarkov. Pri extrémnych podmienkach v jadrách hviezd môže dôjsť k rozloženiu hmoty na elementárne častice, pričom sa takéto čudné hviezdy majú skladať z rovnakého pomeru horných, dolných a čudných kvarkov.

Najmasívnejšia neutrónová hviezda

Kým HESS J1731-347 je tou najmenšou, PSR J0952-0607 je zase zatiaľ najväčšou objavenou neutrónovou hviezdou a je zároveň pulzar, teda extrémne rýchlo rotujúca neutrónová hviezda, ktorá vysiela zo svojich pólov silnú radiáciu.

Táto rotácia dokáže navyše dosahovať neuveriteľné rýchlosti a PSR J0952-0607 je druhou najrýchlejšie rotujúcou v našej galaxii. Za jedinú sekundu vykoná až 707 otáčok, pričom ani tu jej jedinečné vlastnosti nekončia. Táto neutrónová hviezda je tiež známa ako čierna vdova, keďže sa nachádza v binárnom systéme a k svojej sesterskej hviezde je dostatočne blízko na to, aby z nej odoberala hmotu.

Falošný poplach?

Vedci sa snažia hľadať vo vesmíre kvarkovú hmotu už celé desaťročia, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou sa o kvarkovú hviezdu nejedná a miesto toho len astrofyzikom chýbajú kľúčové informácie o ich vzniku alebo došlo k chybe počas merania. Na tom nie je nič nezvyčajné, keďže túto istú hviezdu pôvodne vedci určili ako ťažšiu od Slnka a to až 1,4-násobne.

ESA

Nachádzať sa navyše mala vo vzdialenosti vyše 10 000 svetelných rokov, avšak podľa novších meraní je vzdialená „len“ asi 8 150 svetelných rokov od nás. Ako vysvetľujú vedci vo svojej štúdii, zverejnenej v žurnále Nature Astronomy, neutrónová hviezda s takouto hmotnosťou je podľa nich extrémne zaujímavá nezávisle od toho, aké je jej vnútorné zloženie a či sa jedná o kvarkovú hviezdu.

Nie je zatiaľ jasné, ako mohlo k vzniku tak ľahkej neutrónovej hviezdy vlastne dôjsť. Tak či onak sa preto jedná o záhadu, ktorá má šancu posunúť poznatky astrofyziky vpred a pomôcť lepšie pochopiť, ako umierajú veľké hviezdy a ako fungujú ich pozostatky.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú