Astronómovia objavili v atmosfére exoplanéty doteraz najťažší prvok, od Zeme je vzdialená pomerne neďaleko, informuje portál SPACE. Jedná sa o extrémny svet, na ktorom vládne extrémne vysoká teplota a z nebies prší roztavené železo. Poznatky o exoplanétach sa vďaka tomuto objavu dostávajú na úplne novú úroveň.

Podobá sa na Jupiter

Spomínaný prvok je bárium, ktoré doteraz vedci v atmosfére planéty mimo našej Slnečnej sústavy nikdy nenašli. Ako píše ScienceDaily, podarilo sa im ho identifikovať v atmosférach hneď dvoch exoplanét, ktorými sú WASP-76 b a WASP-121 b, pričom prvá z nich je obzvlášť extrémnym jedincom medzi týmito svetmi. Od Zeme je navyše vzdialená „len“ okolo 640 svetelných rokov, čo na vesmírne pomery nie je veľa.

WASP-76 b pripomína Jupiter, keďže sa takisto jedná o plynný obor a dosahuje okolo 92 % jeho hmotnosti, avšak v jej atmosfére prevládajú úplne iné podmienky. Okolo materskej hviezdy WASP-76 totiž obieha vo vzdialenosti len 0,033 AU – Zem sa od Slnka nachádza 1 AU (astronomická jednotka, 150 miliónov km).

ESO/M. Kornmesser

Rok tak na tomto exotickom svete trvá len necelé dva dni a prevláda na ňom teplota okolo 1 920 °C. Navyše na ňom dochádza k dažďom roztaveného železa a okrem bária, z ktorého sú vedci nadšení, obsahuje aj prvky ako lítium, vápnik či draslík. Dáta navyše naznačujú aj prítomnosť oxidov titánu a vody, spomína minuloročná štúdia.

Bárium nečakali

Napriek takýmto extrémnym podmienkam ale vedci nečakali bárium, striebro-šedý kov s protónovým číslom 56, oveľa ťažší ako železo. Vedci tak narážajú na nečakanú záhadu a nevedia, prečo sa nachádza tak ťažký kov vo vrchných vrstvách planéty. Vďaka pomerne silnej gravitácii by totiž mali, na takýchto planétach, pomerne rýchlo padať do spodných vrstiev a sťažiť alebo úplne znemožniť ich detekciu.

ESO/M. Kornmesser

„Je to náhodný objav. Konkrétne bárium sme nečakali, ani sme ho nehľadali a museli sme skontrolovať, či jeho stopy skutočne pochádzajú z tejto planéty, keďže nebol nikdy predtým na žiadnej exoplanéte pozorovaný,“ vysvetľuje Tomás Azevedo Silva, vedúci autor novej štúdie.

Vedci si naďalej nie sú istí, ako je možné, že sa bárium nachádza práve na takomto mieste. Jeho prítomnosť odhalila spektrostopia, ktorá je obzvlášť účinná pri plynných obroch a uľahčuje ju aj nízka vzdialenosť od hviezdy. Podrobnejší výskum a rozbor tejto atmosféry môže zaistiť spektrograf ANDES, ktorý bude súčasťou Extrémne veľkého teleskopu (ELT), ktorý je budovaný v Čile.

Čítajte viac z kategórie: Novinky