Hľadá sa dvojča Zeme. Čína pripravuje misiu, ktorá odpovie, či sme vo vesmíre sami

Dostaneme konečne odpoveď na otázku, či sme vo vesmíre sami? Čína spúšťa ambicióznu misiu, ktorá nielenže poskytne odpoveď na túto otázku, ale odhalí aj svety podobné tomu nášmu. Misia „Earth 2.0“ (Zem 2.0) má našliapnuté na poriadne úspech. Na tému upozornili portály UniverseToday a Vice.

Zem 2.0

Zatiaľ čo všetku pozornosť sveta na seba strháva fenomenálny teleskop Jamesa Webba, ktorý stihol odhaliť najvzdialenejšie galaxie vo vesmíre, ale aj detailné snímky hlbokého vesmíru a rôznych hmlovín, už o pár rokov môže byť všetko inak.

freepik

Nová štúdia publikovaná v žurnále Nature, spolu so 115 stranovou prílohou, respektíve správou zverejnenou na predtlačovom serveri arXiv, totiž naznačuje, že Čína už v roku 2026 vypustí do vesmíru vlastné observatórium. To, rovnako ako teleskop Jamesa Webba, bude umiestnené v libračnom (Lagrangeovom) bode L2 medzi Slnkom a Zemou.

O žiadnu konkurenciu však nejde. Pripravované observatórium má úplne inú úlohu. Jeho cieľom bude objaviť „nepolapiteľné dvojčatá Zeme, obiehajúce hviezdu podobnú Slnku“.

Čína svojim observatóriom v rámci projektu Earth 2.0 teda plánuje za účelom objavenia obývateľných svetov detailne preskúmať Mliečnu dráhu. Po identifikácii týchto planét by nasledovalo dôkladné skenovanie pre objavenie známok života.

Konkrétne by sa vedci zamerali na hľadanie biologických podpisov, tu im ale už pomôžu ďalšie teleskopy a observatória. Hoci je pomerne veľká pravdepodobnosť, že takéto planéty existujú, doposiaľ sme žiadnu nedokázali obajviť.

Bude pokračovať v „šľapajách“ observatória Kepler

Dokonca ani observatórium Kepler, ktoré strávilo 9 rokov prezeraním viac ako 150 000 hviezd, objavilo viac ako 3000 exoplanét, žiadnu takú neobjavilo. Štatisticky pritom mala byť objavená aspoň jedno dvojča Zeme. Pátranie však pokračuje a nové výpočty naznačujú, že čínske observatórium ich objaví minimálne 17.

ESO/L. Calçada/Úprava redakcie

To, prečo sme však „Zem 2.0“ stále neobjavili, má svoje opodstatnenie. Planéta podobná Zemi je totiž na dlhšej obežnej dráhe, ako väčšina objavených exoplanét a Kepler počas svoje služby (2009 – 2018) trpel mechanickou poruchou, čo obmedzovalo jeho možnosti.

Earth 2.0 Telescope alebo skrátene ET však poskytne hneď niekoľko výhod. Azda tou najväčšou je, že dokáže pokryť 500 štvorcových stupňov (deg²) z celkových 41 000 štvorcových stupňov oblohy. Pre porovnanie, zorné pole družice Kepler bolo len 115 deg².

Navyše, ET bude sledovať rovnakú časť oblohy ako Kepler, takže bude mať o niečo „ľahšiu“ (toto pole je dobre preštudované) prácu. Zároveň potvrdí aj Keplerove objavy. Výpočty a štatistiky naznačujú, že ET pomôže objaviť viac ako 30 000 exoplanét, pričom až 5000 z nich by malo byť rovnako veľkých, ako tá naša.

Ako sme spomínali, do tejto ambicióznej misie, ktorá je naplánovaná na rok 2026 sa zapojí viac ako 40 inštitúcií (prevažne z Číny), fungovať bude minimálne 4 roky a za deň na Zem odošle takmer 170 GB dát, upozorňuje portál Astronomy.

Planéty podobné Zemi nie sú jediný cieľ

Earth 2.0 Telescope so sebou na palube ponesie celkovo sedem teleskopov, pričom šesť z nich bude namierených na rovnakú časť oblohy ako Kepler. Siedmy teleskop sa zameria na stred našej galaxie, kde bude hľadať známky po túlavých planétach, respektíve bude pozorovať gravitačné mikrošošovky.

sebdeck/freepik

Efekt v tomto prípade vznikne tak, že túlavá planéta sa ocitne medzi nami a hviezdou a svetlo z hviezdy prejde zakriveným časopriestorom okolo planéty. Vo výsledku sa teda planéta správa ako prírodné zväčšovacie sklo, ktoré zosilňuje svetlo hviezdy za ňou.

Čo sa týka objavovania dvojičiek Zeme, tie budú objavované rokmi osvedčenou tranzitnou metódou – prechodom planéty pred hviezdou, čo spôsobí nepatrí pokles jasu hviezdu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky