V správe sú materiály SITA a TASR

Hneď po začiatku vojny na Ukrajine jednotlivé štáty pocítili potrebu blokovať ruskú propagandu. Európska únia sa napríklad rozhodla zastaviť vysielanie pro-putinovskej televízie RT, ktorú následne z ponuky vyradili aj slovenskí satelitní, kábloví a IPTV operátori.

Blokovanie ruských médií síce vzbudzovalo otázniky, či nejde o cenzúru, no čelní európski predstavitelia takéto náznaky rázne odmietajú: „Počujem debatu o slobode slova, ale toto nie je ekvivalent k žiadnemu médiu fungujúcemu na francúzskom alebo európskom trhu. Mať médiá, ktoré sú štruktúrované ako štafeta Kremľa v našich demokraciách v časoch vojny, to nemôžeme akceptovať,“ povedal minister európskych záležitostí Clément Beaune pre francúzske rádio Europe 1.

Obe nariadenia Rady EÚ, na základe ktorých k blokovaniu RT aj ruskej spravodajskej agentúry Sputnik dochádza, sú dostupné aj v slovenčine TU a TU.

Youtube

Zhasli aj domáce weby

Druhé na rane boli domáce dezinformačné weby ako Hlavné správy, Infovojna a podobne. Tie u slovenských internetových providerov blokuje NBÚ, ktorý dostal v čase vojny u našich východných susedov špeciálnu právomoc podľa Zákona o kybernetickej bezpečnosti č. 69/2018, § 27b.

Ani jeden z týchto právnych nástrojov sa však nijako nedotýka statusov, výrokov alebo zdieľaného obsahu, ktorý na sociálnych sieťach či iných kanáloch zdieľajú individuálne osoby – prípadne falošné profily.

V minulosti sme videli už niekoľko prípadov, kedy osobu, ktorá šírila nebezpečné hoaxy, navštívili doma príslušníci slovenskej polície, no keďže im v tomto smere chýba akákoľvek relevantná právomoc, prakticky všetky skončili iba spísaním zápisnice bez ďalšieho tresnoprávneho postihu.

To by teraz mohol zmeniť pripravovaný zákon, ktorým chce dezinformácie a nenávistný obsah na internete regulovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Čo presne sa chystá

Zákon sa podľa rezortu bude vzťahovať na taký obsah, ktorého verejné šírenie napĺňa znaky skutkovej podstaty trestných činov. Ide napríklad o trestný čin podvodu, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej alebo teroristickej skupiny, vlastizrady, sabotáže, vyzvedačstva, násilia proti skupine obyvateľov, či financovania terorizmu alebo viacerých extrémistických trestných činov, vymenúva SITA.

Cieliť má na tie dezinformácie a hoaxy, ktoré sa šíria prostredníctvom „informačných technológií“ – sem bude spadať online obsah, weby, videá, messengerové skupiny a podobne.

„Z hľadiska spôsobu šírenia, respektíve dostupnosti nedovoleného obsahu by malo ísť o šírenie prostredníctvom elektronickej služby, slúžiacej alebo umožňujúcej zdieľanie nedovoleného obsahu s inými používateľmi, alebo s vopred neurčenou skupinou osôb, a to bez ohľadu na spôsob jej poskytovania (dostupnosť cez webové sídlo, aplikáciu, iné technické alebo programové prostriedky),“ uvádza ministerstvo.

Kľúčová má byť pritom povinnosť „poskytovateľov elektronických služieb“ znemožniť jeho ďalšie šírenie. V praxi by tak mohlo ísť o nástroj, ktorým polícia alebo štát prinúti Facebook vymazať určité statusy Slovákov. „Tento typ aktivity bude vzťahom medzi poskytovateľom elektronickej služby a užívateľmi a bude nevyhnutným prvým krokom na to, aby sa dalo následne domáhať zásahu zo strany štátu,“ informoval rezort.

„Škodlivý a nebezpečný obsah sa šíri najmä na sociálnych sieťach a platformách, ich prevádzkovatelia na tom zarábajú milióny eur, ale doteraz neboli schopní a ochotní prijať také opatrenia, ktoré by šíreniu dezinformácií či nepriateľskej propagandy účinne bránili,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) podľa TASR.

Zároveň však prichádza poistka, podľa ktorej by sa zákon nemal zneužívať napríklad na odstraňovanie kritických článkov či rovno cenzúru, ako to robí napríklad Putin v Rusku.

„Z tohto pohľadu akýkoľvek invazívny zásah štátu bude prípustný len v najzávažnejších prípadoch, ak ochranu dotknutého záujmu nie je možné vyriešiť inak,“ uvádza ministerstvo s tým, že chráneným záujmom by mali byť napríklad ochrana práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb alebo ochrana ústavného zriadenia a vnútorného poriadku vrátane napríklad ochrany pred destabilizáciou spoločnosti prehĺbením polarizácie a radikalizácie verejnej diskusie.

Základné opatrenia, ako zásahy zo strany štátu, budú podľa ministerstva rozdelené do troch skupín. Prvou je štátny dohľad a peňažné sankcie (pokuty) za porušenie povinností.

Druhou je uloženie povinnosti odstrániť nedovolený obsah a treťou invazívne odstránenie obsahu úkonom zo strany štátu vrátane blokovania.

„Budeme vyžadovať zodpovedný prístup platforiem, ktoré v prípade nefunkčného systému kontroly bude môcť štát aj sankcionovať,“ zdôraznila ministerka.

Čítajte viac z kategórie: Novinky