Aj keď lietajúce taniere vo všeobecnosti považujeme za plavidlo mimozemšťanov, vedci z MIT ho teraz navrhujú použiť ako jeden zo spôsobov štúdie Mesiaca. Nové levitujúce zariadenie by sa nad povrchom Mesiaca malo vznášať pomocou elektrostatickej energie. Na tému upozornil portál New Atlas.

Lietajúci tanier na Mesiaci

Keďže Mesiac nemá atmosféru, ktorá by ho chránila, jeho povrch je vystavený kozmickej plazme a ultrafialovým lúčom zo Slnka. Vďaka absencii atmosféry toto neustále a priame vystavovanie Slnku vytvára kladný náboj, ktorý je dostatočne silný, aby dokázal udržať mesačný prach až vo výške 1 m. Vedci z MIT sa v novej štúdii publikovanej v žurnále Journal of Spacecraft and Rockets domnievajú, že túto energiu dokážu využiť v náš prospech, upozorňuje Sciencealert.

freepik

Z predchádzajúcich štúdií vyplýva, že levitujúci rover, ktorý by skúmal povrch astronomických objektov akým je Mesiac, by musel mať svoje „krídla“ vyrobené z kladne nabitého materiálu, akým je napríklad mylar. Predpokladá sa totiž, že kladne nabitý lunárny povrch a kladne nabité „krídla“ z mylaru by sa odpudzovali natoľko, že rover by dokázal levitovať.

Podľa odborníkov z MIT by to síce mohlo fungovať na malých telesách ako sú asteroidy, avšak na tak veľkých objektoch ako je Mesiac, by gravitačná sila ťahala rover smerom k povrchu. Práve tu nastupuje ich nový rover v tvare lietajúceho taniera, ktorý túto prekážku dokáže obísť.

Elektrostatickú silu doplnia malé trysky, ktoré vyžarujú iónové lúče slúžiace na nabíjanie klzáku a zvýšenie prirodzeného povrchového náboja. Tieto iónové dýzy ako palivo využívajú roztavenú soľ, ktorá po zásahu elektrickým nábojom začne vyžarovať cez dýzy kladne nabitý náboj na povrch, čím zvýši jeho existujúci kladný náboj (záporný náboj budú dýzy vystreľovať smerom od mesačného povrchu).

Experimenty hovoria jasne

Teória je podporená matematickým modelom, ktorý ukázal, že rover v tvare lietajúceho taniera by mohol mať dostatočne silný ťah, aby sa odlepil od povrchu a levitoval nad Mesiacom.

MIT/Oliver Jia-Richards et al.

Vedci túto myšlienku stihli aj experimentálne overiť v laboratóriu, keď vo vákuovej komore prostredníctvom elektrostatickej sily dokázali udržať 1 cm nad povrchom 60 gramov vážiaci model roveru o veľkosti ľudskej dlane. Na zariadení sa nachádzalo celkovo 5 iónových trysiek, pričom štyri smerovali nadol a jedna smerom nahor.

Experimenty a matematické modely ukázali, že približne 900 g vážiaci rover by potreboval len malý zdroj energie. Samozrejme, všetko závisí od finálnej veľkosti a váhy roveru a taktiež od veľkosti astronomického objektu, nad ktorým sa bude vznášať.

„Tento druh iónového dizajnu využíva len veľmi málo energie na generovanie veľkého množstva napätia,“ objasňuje inžinier Paul Lozano.

Štúdia však jasne dokazuje, že takéto levitujúce zariadenie by bolo možné, pričom oproti bežným roverom poskytne množstvo výhod. Vznášajúci rover v tvare disku totiž nebudú obmedzovať nerovnosti povrchu ani žiadne pohyblivé časti.

Zariadenie by mohlo nájsť svoje praktické uplatnenie nie len na povrchu Mesiaca, ale i mnohých veľkých asteroidoch. Istejšie sa však javia malé asteroidy s veľmi nízkou gravitáciou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky