Magnetické pole Zeme obklopuje našu planétu a chráni pred rôznymi žiareniami z vesmíru. Vzniká pohybom roztaveného železa, ktoré tečie 3000 kilometrov pod povrchom. Zemské magnetické pole však nie je konštantné a neustále sa mení.

Pred 41 000 rokmi došlo k geomagnetickej poruche známej ako Laschampova udalosť, v dôsledku ktorej sa oslabil magnetický severný a južný pól. Magnetické pole sa počas tohto obdobia zmenšilo a zoslabilo na zlomok svojej pôvodnej sily. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Umelecká predstava toho, ako vyron koronálnej hmoty mohol v minulosti zasiahnuť slabú magnetosféru Zeme. ZNASA/GSFC/CIL

Uvedené zmeny viedli k zmenšeniu magnetickej príťažlivosti, ktorá za normálnych okolností vychyľuje tok vysoko energetických častíc prichádzajúcich zo Slnka do polárnych oblastí.

„Zemské magnetické pole vychyľuje balík hmoty pochádzajúci zo Slnka na severný a južný pól, kde nabité častice interagujú so zemskou atmosférou, ionizujú častice vzduchu v dôsledku čoho vzniká polárna žiara,“ uviedol nedávno v rozhovore pre portál FonTech.sk riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, Peter Gömöry.

Podľa najnovších informácií odhalených počas konferencie AGU (American Geophysical Union) trvalo približne 1300 rokov, kým magnetické pole nabralo opäť svoju silu a vrátilo sa do pôvodnej polohy. Počas tohto relatívne krátkeho obdobia sa dokonca polárna žiara presunula z pólov smerom k rovníku, takže osvetľovala úplne iné zemepisné šírky.

Toto obdobie intenzívnych geomagnetických zmien podľa Agnita Mukhopadhyaya zrejme viedlo k formovaniu zmien v zemskej atmosfére, čo naopak určitým spôsobom ovplyvnilo životné podmienky v týchto oblastiach planéty.

Čo sa stalo?

Ako sme spomínali, zemské magnetické pole chráni našu planétu pred rádioaktívnymi časticami z vesmíru a slnečného vetra. Na strane, ktorá je obrátená Slnku, teda strane, ktorá „nesie nápor vetra“, je magnetosféra stlačená na približne 6 až 10-násobok polomeru Zeme. Naopak, na odvrátenej strane sa chvost magnetosféry tiahne na vzdialenosť približne 60 polomerov Zeme, upozorňuje NASA.

NASA/Wikimedia

Pred 41 000 rokmi však magnetické pole zoslablo iba na 4 % oproti súčasne nameraným hodnotám. Podľa Mukhopadhyay niekoľko ďalších výskumov dokonca naznačuje, že magnetosféra počas tohto obdobia na strane otočnej k Slnku úplne zmizla.

Nová štúdia však odhalila, že magnetosféra nikdy úplne nezmizla. Simulácie a simulačné techniky, ktoré doposiaľ neboli nikdy využité na „simuláciu geopriestorového systému a predpovedanie magnetosferických konfigurácií spolu s umiestneným polárnej žiary,“ ukázali, že hoci sa v priebehu Laschampovej udalosti magnetosféra zmenšila na 3,8-násobok polomeru Zeme, nikdy sa nestratila úplne.

Okrem toho sa ukázalo, že oba magnetické póly sa presunuli smerom k rovníku, v dôsledku čoho sa tam presunuli aj polárne žiary. „Geomagnetický sklon bol výrazne vychýlený od geografických pólov,“ uvádza Mukhopadhyay.

Nová štúdia taktiež potvrdila dohady o tom, že Laschampova udalosť ovplyvnila obývateľnosť prehistorickej Zeme tým, že ju uvrhla do environmentálnej krízy.