Astronómom sa prostredníctvom observatória Chandra a XMM-Newton podarilo pozorovať vzdialenú hviezdu, ktorá „zbesilo“ požiera a trhá na kusy blízky astronomický objekt. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Jedinečný biely trpaslík

Ako píše portál Phys, väčšina známych hviezd vrátane Slnka sa premení na bieleho trpaslíka.

Ide o pozostatky hviezdnych jadier, ktoré nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie a z tohto dôvodu postupne zanikajú a stávajú sa z nich červené obry. Následne sa zbavia svojej vonkajšej vrstvy a zostane z nich iba inertné jadro, ktoré nazývame biely trpaslík.

Týmto spôsobom po hviezde ostane v podstate iba jadro, ktoré postupne mizne po dobu niekoľkých miliárd rokov.

Väčšina bielych trpaslíkov emituje nízkoenergetické röntgenové žiarenie. Tentokrát si však astronómovia v novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal všimli troch až nezvyčajne röntgenovo aktívnych trpaslíkov.

Jeden z nich však svojim vysokoenergetickým röntgenovým žiarením predstihol všetky ostatné. Navyše, pozorovania ukázali, že každých 4,7 hodiny dochádzalo k pravidelnému znižovaniu jasu jeho röntgenového žiarenia, čo naznačilo, že okolo bieleho trpaslíka s označením KPD 0005+5106 obieha ďalší objekt.

Podľa autorov až do momentu, pokým neboli tieto röntgenové údaje pozorované, sme nemali ani len tušenie, že KPD 0005+5106 má svojho spoločníka. Experti sa ho pokúsili objaviť aj prostredníctvom optických teleskopov, no táto snaha bola márna. Znamená to, že spoločníkom je, buď hnedý trpaslík, veľmi slabá hviezda, alebo planéta, objasňuje autorka You-Hua Chu.

Vesmírny „masaker“

Z údajov je zrejmé, že objekt nachádzajúci sa na obežnej dráhe KPD 0005+5106 je od bieleho trpaslíka vzdialený 802 000 km. Malé porovnanie, podľa údajov NASA je Merkúr od Slnka vzdialený 58 miliónov kilometrov.

KPD 0005+5106 vzdialený 1300 svetelných rokov od Zeme, je navyše s povrchovou teplotou takmer 200 000 °C jedným z najhorúcejších známych bielych trpaslíkov.

V štúdii tiež vedci vykonali rozbor, ktorý pojednáva o tom, čo by sa stalo so spoločníkom, keby išlo o podobne veľkú planétu akou je Jupiter (táto možnosť sa s údajmi zhodovala lepšie ako hnedý trpaslík, či veľmi slabá hviezda).

Údaje naznačujú, že teplo bieleho trpaslíka doslova bičuje astronomického spoločníka, zatiaľ čo gravitačné sily ho trhajú na márne kusy. Vytrhnutý materiál pritom víri okolo bieleho trpaslíka a žiari v röntgenových emisiách, ktoré dokázalo observatórium Chandra zaznamenať.

Vedci týmto spôsobom v podstate pozorujú pomalý a ukrutný zánik vzdialeného objektu, ktorý je trhaný na malé kusy. Okrem toho výsledky naznačujú, že ďalšie dva študované biele trpaslíky majú podobnú energetickú emisiu röntgenového žiarenia ako KPD 0005+5106, z čoho možno vyvodiť, že okolo nich zrejme taktiež obieha teleso v podobe planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky