Slovensko podporilo plán Európskej únie pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Hoci však zatiaľ nevedno, kedy naša krajina tento cieľ bude schopná dosiahnuť, v boji s emisiami z dopravy sa črtá riešenie v podobe bezemisných zón, ktoré sa stali akýmsi „štandardom“ už aj v zahraničí. V našich končinách ich zatiaľ nepoznáme, no to by sa mohlo podľa informácií z verejnej diskusie pod záštitou driving.digital zmeniť už do roku 2030, upozornil Nextech.

Slovensko začína brať tému bezemisných zón seriózne

V rámci Európskeho týždňa mobility sa koncom septembra uskutočnila diskusia zameraná na tému inteligentnej dopravy na Slovensku. Počas toho sa okrem iného riešila aj otázka bezemisných zón, ktorá nie je niektorým slovenským mestám cudzia. Doteraz sa však nepodarilo v žiadnom meste presadiť bezemisnú zónu.

Pixabay

Najbližšie roky však môžu priniesť bezemisné zóny už „naostro“ do viacerých miest na Slovensku. Prvou oblasťou, kde by sa takáto bezemisná zóna mohla vytvoriť, by mali byť podľa riaditeľa  združenia driving.digital a iniciátora projektu Tatry 2030 Igora Šenkarčina práve slovenské Tatry. Postupne by sa mali bezemisné zóny vytvárať aj v ďalších lokalitách.

„Z iniciatívy je dnes programový zámer, ktorého cieľom je postupne do roku 2030 vytvárať inteligentné bezemisné zóny v mestách a regiónoch Slovenska,“ uviedol Igora Šenkarčin.

Žilina pred rokmi neuspela

Zavedenie takýchto bezemisných zón sa ale stretne aj s množstvom problémov. Ako upozornili ešte v roku 2019 Hospodárske noviny, Žilina mala ako prvé slovenské mesto s pokusom o zavedenie bezemisnej zóny problémy najmä pri kontrole vstupu do takejto oblasti.

Mesto sa pokúšalo zaviesť bezemisnú zónu ešte v roku 2017 a chcelo zakázať vstup autám s nižšou emisnou normou ako Euro 3. Z bezemisnej zóny by tak boli vylúčené všetky vozidlá spred roku 2000, no v praxi sa tento plán vôbec nepodarilo naplniť a Žilina napokon od neho upustila.

Bezemisné zóny prinesú aj množstvo komplikácií

Podobné a ďalšie problémy sa teda môžu objaviť aj pri pláne o zavedenie bezemisných zón v Tatrách. Podľa poradcu a právnika obce Štrba totiž nestačí vytvoriť len veľké záchytné parkoviská, kde by boli vozidlá so spaľovacími motormi odstavené.

TASR – Milan Kapusta

„Urobiť veľké parkovisko v Tatranskej Štrbe nestačí, treba celý rozvojový plán Tatier v nadväznosti na regionálne a národné stratégie Slovenska a z toho potom vychádzať. Kto to má ale zastrešovať..?

Ak hovoríme o Tatrách, kľúčovú rolu tvorcu, ale aj koordinátora a harmonizátora medzi obcou a štátom musia zohrávať Prešovský a Žilinský samosprávny kraj. Chýba tiež politický líder, vizionár, vlajkonosič tejto témy. Mohol by sa ním stať napríklad minister dopravy, pán Doležal?,“ uviedol podľa tlačovej správy Štefan Bieľak.

Plánovaná bezemisná zóna by však potom v budúcnosti, teda zhruba do roku 2030, mala obsahovať aj spomenuté záchytné parkoviská a kombinovala by pešiu zónu s ekologickou dopravou, kde by mohli ľudia využiť ekologické autobusy, elektrické zubačky, električky, ekologické hotelové mini-busy alebo cyklistické trasy pre klasické a elektrické bicykle.

VW

Vstup do takejto zóny by potom mohol byť umožnený aj pre elektromobily, no tie dnes majú na Slovensku len minimálne zastúpenie a ako ukázali aj nedávne štatistiky, Slováci sa do elektromobility vôbec nehrnú.

Pri pláne bezemisných zón by teda bolo potrebné zohľadňovať aj otázku cestovania a využitia spaľovacích vozidiel obyvateľmi okolitých oblastí, ktorí svoje autá využívajú na dennej báze. Bezemisná zóna by potom mohla ich každodenný život značne skomplikovať, pokiaľ by nevlastnili vozidlo s alternatívnym elektrickým pohonom.