Keď si v minulosti vedci uvedomili, že nie všetka radiácia na Zemi pochádza odtiaľto, čoskoro objavili kozmické lúče. Tieto fotóny a jadrá atómov bez elektrónov, ktoré takmer rýchlosťou svetla pretínajú našu atmosféru, však dodnes nemali jasný pôvod, informuje Universe Today. Výskum objasnil aj iné nejasnosti týkajúce sa týchto častíc.

Môžu za ne supernovy?

Výskum pod vedením japonskej univerzity Nagoya priniesil dôležité informácie a z jeho výsledkov vyplýva, že 67 % (±8 %) kozmických lúčov tvoria protóny, kým 33 % (±8 %) tvoria elektróny. Vedci sa pri tom spoliehali na dáta observatória gama žiarenia HESS v Namíbii, ktorého operátorom je Inštitút Maxa Plancka pre jadrovú fyziku.

Tieto dáta však ďalej skombinovali s röntgenovými dátami európskeho observatória XMM-Newton, vďaka ktorému vedci nedávno vo vesmíre aj gigantický mrak väčší, než celá naša galaxia. Pri výskume pomohli aj informácie o rozložení plynov v medzihviezdnom médiu, píše Nagoya University.

ESA / XMM-Newton / Úprava redakcie

Podľa pôvodných predpokladov mohli kozmické lúče pochádzať zo Slnka, silných výstrelov gama žiarenia, ktoré produkujú niektoré masívne objekty, zo supernov alebo dokonca z galaktického jadra.

Výskum však definitívne potvrdzuje, že pôvod kozmických lúčov je v pozostatkoch supernov – hviezd, ktorých jadro skolabovalo a následne explodovali.

Môžu za vývoj medzihviezdneho média

Štúdia ale prináša aj iné dôležité zistenia. Výsledky totiž dokazujú, že gama lúče tvorené protónmi sú oveľa bežnejšie v regiónoch bohatých na medzihviezdny plyn, kým lúče spôsobené elektrónmi zase v regiónoch, kde je plynu málo. Medzihviezdne médium je záhadou samo o sebe a zatiaľ sme sa k nemu dostali len vďaka najvzdialenejším sondám Voyager 1 a 2.

Výskum tak potvrdzuje aj staršie predpoklady, že oba procesy sú zodpovedné za ovplyvňovanie medzihviezdneho média. Profesor Yasuo Fukui, ktorý bol vedúcim tejto štúdie, sa okrem nej zaoberal aj kvantifikáciou distribúcie medzihviezdneho plynu a to už od roku 2003, pričom mu pomáhal rádioteleskop NANTEN v Čile a rádioteleskop ATCA v Austrálii.

John Masterson/CSIRO

Spoluautor štúdie, Dr. Hidetoshi Sano, zase viedol analýzu archivovaných dát vesmírneho observatória XMM-Newton.

Ako informuje Sciencealert, tento výskum tak dokazuje nielen nové vedecké poznatky, ale aj dôležitosť medzinárodnej kolaborácie a zdieľania dát, čo vedcom umožňuje nové formy špičkového a presného výskumu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky